Inak to ani nazvať nie je možné. Prečo? Podľa https://cs.wikipedia.org/wiki/Dobyt%C3%AD_Bastily :
„Z Bastily měl být osvobozen markýz de Sade. Ten zde byl skutečně vězněn, ale protože markýz 2. července 1789 z okna své cely vyzýval k útoku na pevnost, byl převezen do blázince v Charenton-le-Pont a v době dobytí Bastily se zde už nenalézal. V době útoku zde zůstávalo jen sedm vězňů – čtyři padělatelé Béchade, Laroche, La Corrège a Pujade (kteří podvedli dva pařížské bankéře), dva šílenci Auguste Tavernier a de White (kteří byli následně převezeni do ústavu v Charentonu) a šlechtic Hubert hrabě de Solages uvězněný zde kvůli incestu na žádost své rodiny.“
A ďalej:
„Vojenská posádka byla zajata a poslána na radnici. Cestou byl velitel Launay popraven a jeho hlava nabodnutá na kopí byla nesena ulicemi Paříže. Stejně dopadl i Jacques de Flesselles obviněný ze zrady a popravený na radnici. Z obléhatelů bylo 98 zabito a 73 zraněno.“
Podľa https://sk.news-front.su/2026/07/14/den-dobytia-bastily-historia-vseobecneho-nedorozumenia/ :
„Začnime tým, koho presne rozhorčený parížsky proletariát „oslobodzoval“. V gigantickej, pochmúrnej pevnosti, ktorá stelesňovala stáročia útlaku, v čase útoku chradlo presne sedem ľudí. Sedem.
Zoznam „obetí režimu“ bol pôsobivý: štyria falšovatelia (ktorí hneď ako opustili brány, zmizli v dave), dvaja duševne chorí ľudia (jeden z nich sa považoval za Júliusa Caesara a zúril nad vyrušením) a mladý aristokrat de Solages, ktorého jeho rodina uväznila za aféru s vlastnou sestrou. Týždeň predtým bol markíz de Sade prevezený z Bastily – len preto, že kričal cez plechovú rúru z okna, akoby revolucionárov vo vnútri rozsekávali na kusy a rušil stráže v spánku.“
A ďalej:
„Pevnosť bola nakoniec rozobratá. Ale ani tu sa próza života nezaobišla bez následkov. Podnikavý stavebný dodávateľ Pierre-François Pallois rýchlo zistil, čo sa deje. Najal si robotníkov, rozobral Bastillu kvôli tehlám, vyrezal z nich miniatúrne repliky a predával ich po celom Francúzsku ako suveníry.
História je skvelý dramatik, ale mimoriadne neopatrný dokumentarista. Nepotrebuje fakty, potrebuje krásny symbol. Na začatie veľkej revolúcie nie je nevyhnutne potrebné dobyť citadelu zla. Stačí rozbiť poloprázdny sklad pušného prachu, prepustiť štyroch podvodníkov a dvoch bláznov a potom tehly predať turistom.“
Ako hovoril môj nebohý šéf – „smiechu nebude konca kraja“.
Celkom zaujímavý pohľad na ten tragický cirkus je aj tu: https://christianitas.sk/velka-francuzska-revolucia-fakty-a-uvahy/
Čo dodať na záver? Hádam stať o mužovi menom Antoine Laurent Lavoisier (https://cs.wikipedia.org/wiki/Antoine_Lavoisier ) napovie toho viac:
„Takto dopadol veľký francúzsky chemik Antoine Lavoisier, člen akadémie vied. Niekoľko rokov pred besnením zla, ktoré dnes nazývame Veľkou francúzskou revolúciou, predložil novinár(sic!) akadémii prácu, ktorá pojednávala o podstate ohňa. Tvrdil, že uskutočnil experiment, pri ktorom horiaca sviečka v uzavretom priestore zhasla. Podľa neho sa to stalo preto, lebo vzduch ohrievaný plameňom sa rozpínal, tlak okolo plameňa narastal a nakoniec uhasil plameň. Práve Lavoisier informoval novinára, že sa hlboko mýli. Júj, ale to nemal robiť! Mladý ješitný a do krvi urazený novinár (členstvo v akadémii bolo ta tam) sa volal Jean Paul Marat. Áno, ten krvavý jakobín Marat, ktorý neskôr vyhlásil, že Lavoisier by mal byť obesený na kandeláber. Napriek smrti Marata, teror pokračoval ďalej. Sudca, ktorý Lavoisiera odsúdil na smrť, vyhlásil, že „republika nijakých vedcov nepotrebuje“ a Lavoisier skončil pod gilotínou.“
P.S. Obrázok je prevzatý z https://sk.news-front.su/2026/07/14/den-dobytia-bastily-historia-vseobecneho-nedorozumenia/
Publikované: 15.07.2026