Motto: Min. 15:15: „...dúfam, že všetci sme si uvedomili, že ďalšia kríza príde..., nevieme kedy, ale vieme, že príde...“
Márnosť šedivá, ďalšia kríza príde... No, do kelu...
(https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/bodka-190 )
New England Journal of Medicine (NEJM), ktorý má (asi) najvyšší impakt faktor na svete, publikoval 31. mája 2018 príspevok "Inovácia pre pandémiu" ( Gates B. Innovation for Pandemics. N Engl J Med. 2018 May 31;378(22):2057-2060. doi: 10.1056/NEJMp1806283 ). Na tom by nebolo nič zvláštne, keby autorom nebol počítačový mág Bill Gates. Článok bol prepisom zo Shattuck Lecture na výročnom stretnutí Massachusetts Medical Society. Je úplne jasné, že človek, ktorý (podľa životopisu) nemá za sebou ani semester lekárskej fakulty, takýto článok napísať nemôže. Ako sa hovorí, má na to svojich ľudí. Mimochodom, do NEJM som svojho času posielal drobný článoček aj ja. Prácu mi neprijali. Prijali ju až v poradí v desiatom časopise. Bola o tom, že poznatky získané na myšiach nie je bezpečné a nie je ich možné priamo použiť u človeka. Nefunguje to, a navyše to ohrozuje pacienta. Vyrobil som si problém – istá osoba (znovu - bez jediného semestra lekárskej fakulty) sa mi vyhrážala: ak článok nestiahnem, vyhodí ma z roboty. A vraj sloboda vedeckého bádania...
Ale vráťme sa k článku, ktorého jediným autorom je Bill Gates. Článok je to veru podpriemerný. Ako sa hovorí, Quod licet Iovi, non licet bovi (Čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi). Treba však uznať, že má istú populárno-vedeckú logiku a nečíta sa zle. Jeho pomocníci sa celkom posnažili. Dokonca tak, že tomu, čo Gates rozprával, sa dá rozumieť. Po čitateľnom úvode (pre bežného čitateľa, nie odborníka), kde sa spomínajú všetky možné epidémie a pandémie (HIV, pandémia španielskej, či skôr americkej chrípky v roku 1918), Gates pristúpil k „tvrdým“ faktom. Užasnutému čitateľovi predostrel model vysoko infekčného, smrteľného, vzduchom prenášaného patogénu, ktorý (podľa tohto počítačového modelu) za šesť mesiacov zabije skoro 33 miliónov ľudí. Na celej planéte. Len tak. Dokonca si môžete pozrieť animáciu. My, ktorí sme vyrastali v školách, kde sme na laboratórnych cvičeniach povinne upravovali výsledky „bulharskou konštantou“ (aby „vyšli“),vypukneme do rehotu. Ako sa hovorí, smiechu nebude konca-kraja. Dosadením správnej bulharskej konštanty dokáže šikovný programátor (ja medzi nich, bohužiaľ, nepatrím) urobiť presne taký model, aký potrebuje. Za šesť mesiacov môže byť aj milión, aj miliarda mŕtvych. Ohúrený čitateľ (a asi aj poslucháč Shattuck Lecture) asi zdesene kýval hlavou. Gates sám seba vychválil, aký je filantrop. Sumy, ktoré venoval na výskum vývoja vakcín, epidemiológie a skúmania infekčných chorôb, sú niekoľkonásobne vyššie ako ročný príspevok štátu na moju alma mater – SAV.
A to ešte len teraz príde to „pravé orechové“. Tu musíme zbystriť pozornosť. Gates spomína tri infekčné ochorenia – horúčku Lassa, vírus Nipah a MERS (Middle East Respiratory Syndrome). Podľa Úradu verejného zdravotníctva: „Najviac prípadov ochorenia MERS sa vyskytuje v krajinách Blízkeho východu – Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Katar, Jordánsko, Omán, Kuvajt, Egypt, Jemen, Libanon a Irán. V tejto oblasti bolo k 10. júnu 2015 zaznamenaných 1155 prípadov, z ktorých 479 ochoreniu podľahlo. V Európe bolo hlásených 15, pričom sedem chorých ľudí na ochorenie zomrelo. Najviac ochorení mimo Arabského polostrova sa zaznamenáva v Južnej Kórei. Od mája 2015 k 16. 6. 2015 tu bolo doteraz zaznamenaných 153 potvrdených prípadov a z nich 19 úmrtí. Sporadické prípady v Ázii boli hlásené aj v Číne, Malajzii a na Filipínach.“ Ďalej – horúčka Lassa je endemická v Benine, Ghane, Guinei, Libérii, Mali, Sierre Leone, Togu a v Nigérii. Vírusová infekcia sa prenáša močom infikovaných potkanov a z osoby na osobu. Celková úmrtnosť je 1 %, ale počas epidémie(?) môže dosiahnuť až 50 %. Vírus Nipah prenášajú netopiere, ale môžu aj domáce zvieratá (svine, kone). Epidémie sa vyskytli najmä v juhovýchodnej Ázii, pričom sa infikovalo len niekoľko stoviek osôb. Úmrtnosť je vysoká, 45 – 50 %. Všetky vírusy spomenuté Gatesom majú jednu spoločnú vlastnosť– sú to RNA vírusy, podobne ako vírus chrípky alebo hepatitídy C. To znamená, že mutujú pomerne rýchlo. V podstate sa proti nim nedá vytvoriť vakcína, ktorá by človeka chránila na 100 %. Tak ako to je napr. pri hepatitíde B. Všetci zdravotnícki pracovníci sa proti nej (povinne) očkujú a funguje to pomerne spoľahlivo.
Keď Gates píše v článku o sezónnej vakcíne proti chrípke, ktorá často nie je úplne efektívna, dá sa s ním úplne súhlasiť. Keď začne písať o vývoji univerzálnej vakcíny proti chrípke, neostáva mi nič iné, len mu zaželať dlhánsky život, aby sa jej niekedy dožil. Z biologického hľadiska je to rýdze zahmlievanie. Nechcem sa venovať zvyšku článku – vytváranie protilátok, syntéza nových virostatík alebo RNA inžinierstvo. Môj problém je iný: Prečo sú témou dňa RNA vírusy? Keď ste si prečítali stručný opis vírusov, ktorými sa zaoberá Gates vo svojej práci (horúčka Lassa, vírus Nipah, MERS), musí vám byť jasné, že to nie sú nijakí dobráci. Ale ako sa zo stoviek (maximálne tisícov) prípadov vyvinie ohrozenie celého ľudstva? Dokonca aj s použitím bulharskej konštanty. Vedia „tí druhí“ niečo viac, ako je v učebniciach alebo vedeckých publikáciách? Stojíme na prahu neznámej pandémie, alebo je to len bu-bu-bu na to, aby niekto poriadne zarobil na našom strachu a umelo vyvolanej panike? Vykopal a oživil niekto vírus americkej chrípky, ktorá zabila sto miliónov ľudí? Ak by takáto fikcia bola pravdivá, je sto miliónov ľudí dosť na redukciu 8 miliárd? Ekonomické dôsledky by boli strašné, ale už sme zažili aj horšie – a sme tu.
P.S. Tento článok bol publikovaný v mojej knihe Malé pokusy o vysvetlenie veľkého diela 2, str. 38. Uvádzam ho s miernymi zmenami.
Pôvodne bol napísaný 28.02.2020...
Ten zloduch...
Publikované: 16.10.2025