Začiatok epidémie antraxu v meste Sverdlovsk (teraz Jekaterinburg) sa oficiálne datuje na 2. apríla 1979. Podľa oficiálnych dát sa nakazilo 96 ľudí, pričom 66 z nich zomrelo. Udáva sa, že spóry Bacillus anthracis (baktéria, ktorá je pôvodcom antraxu) vo forme aerosólu unikli z tajného biologického laboratória („19. vojenské mestečko“). V tomto biologickom laboratóriu sa mali v tom čase konštruovať, lepšie povedané vyrábať, biologické bojové zbrane. Únik vznikol (vraj) „vďaka“ tomu, že pri zmene smeny ktorýsi laborant nechal otvorené filtre a zabudol ich zavrieť...
V novembri roku 1994 bola v časopise Science publikovaná práca „The Sverdlovsk Anthrax Outbreak of 1979“ (Meselson M, Guillemin J, Hugh-Jones M, Langmuir A, Popova I, Shelokov A, Yampolskaya O. The Sverdlovsk anthrax outbreak of 1979. Science. 1994 Nov 18;266(5188):1202-8. doi: 10.1126/science.7973702). V závere práce sa píše: „Sumárne, úzka zóna v ktorej sa nachádzajú antraxom postihnutí ľudia a zvieratá má smer „po vetre“ z 19. vojenského mestečka a ukazuje, že vypuknutie bolo spôsobené aerosólom, ktorý pochádzal odtiaľto. Zostáva zistiť, aké aktivity sa tam uskutočňovali a čo bolo príčinou uvoľnenia patogénu“. Za „normálnych“ okolností by si našinec odfúkol, zašomral by niečo o „sprostých“ a nebezpečných vojenských výskumoch za socíku v Sojuze.
Ale pri pozornom čítaní práce do očí udrie mimoriadne čudný obrázok č.1.
Konkrétne text pod osou x, teda horizontálne - čas (týždne). Tu je vidno, že ešte šesť týždňov po oficiálnom vypuknutí epidémie sa vyskytovali nové prípady. Šesť týždňov je predsa 42 dní. Udáva sa, že typická inkubačná doba pre pľúcnu formu antraxu je 1-7 dní, pre gastrointestinálnu formu je 3-7 dní. Samozrejme sú aj výnimky, ale postihnutí v Sverdlovsku choreli jedna radosť 3, 4, 5 a 6 týždňov po „vypustení“ bakteriálneho aerosolu.
Je potrebné spomenúť pozorovanie popísané v autoreferáte dizertačnej práce patológa Leva Mojsejeviča Grinberga z roku 1995, ktorý udáva posledné úmrtie na antrax 12. júna. Teda 69 dní (takmer 10 týždňov) po vypuknutí epidémie. Inými slovami epidémia trvala od 4. apríla do 12. júna. Grinberg pitval 42 zomretých. Všetci, okrem jednej zomretej, boli muži. Ak si všimnete, obhajoba Grinbergovovej práce bola v roku 1995, teda rok po publikácii Meselsona v časopise Science. Grinberg tvrdí, že všetci ním pitvaní zomreli na pľúcnu, teda inhalačnú formu antraxu. Akosi „pozabudol“ na to, že v jeho práci 39 (92,9 %) mŕtvych malo ťažké postihnutie gastrointestinálneho traktu. Niektoré nálezy sú naozaj hrôzostrašné, tá antraxová koťuha doslova zlikvidovala časti hltana, pažeráka, žalúdka, tenkého čreva a prerastala ... do pľúc. Inými slovami, najprv bol postihnutý GIT a pľúca až sekundárne, a to následným prerastením.
Znie to čudne, ale úrady v Sverdlovsku tvrdili, že 79 prípadov bolo spôsobených nákazou tráviaceho traktu a 17 postihnutím kože. Všetci 66 zomretí patrili medzi 79 prípadov postihnutia GIT. Podľa oficiálnych údajov sa nákaza šírila kontaminovaným mäsom. Jéj, ale kto by veril tým tvrdeniam spred 47 rokov, však? Lenže, ak išlo o únik aerosólu, tak prečo sa vyskytla aj kožná forma ochorenia? Aerosól spôsobuje len pľúcnu formu. Odkiaľ sa teda nabrala kožná forma?
Poďme ďalej. Dôležitá je „stopa“ vetra. Podľa meteorologických záznamov Národného centra pre pozorovanie atmosféry v Boulderi (štát Colorado) 2. apríla vietor fúkal „priaznivým“ smerom. Priaznivým pre teóriu Meselsona. Ale už 3. apríla vietor fúkal iným smerom. Je potrebné zdôrazniť, že tým „priaznivým“ smerom vietor fúkal len 2% všetkého času v apríli. Ako je teda možné vysvetliť, že epidémia v tzv. „priaznivom“ smere vetra trvala 2 mesiace a zasiahla oblasť vzdialenú 50 km od centra úniku hoci tým smerom vietor prakticky nefúkal? Ak niekto z vás niekedy skúšal cikať vo voľnej prírode proti vetru, tak presne vie, o čom hovorím.
To napasovanie v smere vetra má ešte jednu chybičku krásy. Postihnutí sa nenachádzajú plynule v (čisto teoretickej, nepotvrdenej) stope vetra, ale v akýchsi ohniskách. Napočítame ich šesť, pričom niektoré z nich nie sú v „stope“. Ale to bude asi tou zmenou fúkania, však? Tieto dáta sú na seba naukladané doslova hrubou silou.
Práca „PCR analysis of tissue samples from the 1979 Sverdlovsk anthrax victims: The presence of multiple Bacillus anthracis strains in different victims“ (PCR analýza vzoriek tkanív obetí antraxu z roku 1979 vo Sverdlovsku. Prítomnosť viacerých kmeňov Bacillus anthracis u rôznych obetí) (Jackson PJ, Hugh-Jones ME, Adair DM, Green G, Hill KK, Kuske CR, Grinberg LM, Abramova FA, Keim P. PCR analysis of tissue samples from the 1979 Sverdlovsk anthrax victims: the presence of multiple Bacillus anthracis strains in different victims. Proc Natl Acad Sci U S A. 1998 Feb 3;95(3):1224-9. doi: 10.1073/pnas.95.3.1224) je na čítanie je ohromná lakôtka. Samozrejme musíte vedieť, čo hľadáte. Každá baktéria má totiž svoj molekulárny „podpis“. Tak sa dá určiť odkiaľ pochádza. Autori skúmali tzv. VNTR (variable number tandem repeats) Bacillus anthracis. A zistili, že vo vzorkách obetí absolútne prevláda VNTR 2 a VNTR 4 („The (VNTR)2 and (VNTR)4 categories predominate“). Akého pôvodu je VNTR 2 a VNTR 4 autori cudne zamlčali. To preto, lebo práca by nikdy nebola mohla byť publikovaná. Ale nechali odkaz, citáciu na prácu z roku 1996 (Jackson PJ, Walthers EA, Kalif AS, Richmond KL, Adair DM, Hill KK, Kuske CR, Andersen GL, Wilson KH, Hugh-Jones M, Keim P. Characterization of the variable-number tandem repeats in vrrA from different Bacillus anthracis isolates. Appl Environ Microbiol. 1997 Apr;63(4):1400-5. doi: 10.1128/aem.63.4.1400-1405.1997).
No a v tejto práci sa píše, že VNTR 2 pochádza hlavne z Južnej Afriky a Britských ostrovov a VNTR 4, ktorých bolo najviac, zo Severnej Ameriky a Južnej Afriky.
Pričom, opakujem, obete boli nakazené nie jedným, ale viacerými kmeňmi Bacillus anthracis. Autori zároveň vylučujú, že by kmene mohli pochádzať z očkovacej látky podanej pacientom pred smrťou. (Proti antraxu sa v ZSSR očkovalo len jedným a to domácim kmeňom, pričom nie je známe, že by ktorýkoľvek z pacientov bol býval zaočkovaný).
Je jasné, že niečo v hlbokom vnútrozemí (Sverdlovsk je cca 1700 km východne od Moskvy) v roku 1979 nebolo s kostolným riadom. Niektorí, veci znalí, nazývajú danú udalosť lapidárne – biologická diverzia na Urale. Po zhodnotení voľne prístupných dát musíme len súhlasiť. Ale tento hrozný fakt vyvoláva viacero otázok. Ako je vôbec možné, že sa niečo také mohlo stať? V roku 1979?
Mimochodom, Boris Jeľcin. V roku 1976 bol na odporúčanie Politbyra ÚV KSSZ zvolený za prvého tajomníka Sverdlovského obvodného výboru KSSZ (fakticky za vedúceho Sverdlovskej oblasti) a túto funkciu zastával až do roku 1985.
P.S. Fotografia je z https://www.medicoverhospitals.in/es/articles/bacillus-anthracis
Publikované: 25.02.2026