Nie, nie je to chyba v nadpise. Takýto je názov rovnomennej poviedky Vlada Bednára, ktorý 17. januára 1984 tragicky zomrel po nešťastnom páde cestou domov vo svojom byte v Bratislave-Rači následkom úrazu na rozkopanej ulici (https://sk.wikipedia.org/wiki/Vlado_Bedn%C3%A1r ). Vlado Bednár v tejto poviedke píše o Bratislave. O Bratislave, v ktorej som sa narodil, v ktorej som vyrastal, a v ktorej dodnes žijem. Bola to iná Bratislava, ako je tá dnešná. „Tá dnešná“ je výsledkom „práce“ - (spolu)dojevallenia „porevolučnými“ primátormi. Len pre pripomenutie: https://www.inenoviny.sk/martina-pavelku-priviedol-progresivec-vallo-uzavrel-s-nim-zmluvu-na-dielo/
Ale iné mám na mysli. Vlado Bednár v tejto poviedke použil výraz „duševný maloroľník“. Tento výraz sa hodí na všelikoho, ale dnes chcem predstaviť knihu „2023: Rok keď zomrelo Ruské Impérium“. Autorom je MUDr. Juraj Mesík (https://cs.wikipedia.org/wiki/Juraj_Mes%C3%ADk ). Pán doktor síce vyštudoval LF, ale nie je známe, že by „robil“ medicínu čo len jediný deň. Venoval sa úplne iným veciam. Napr. napísaniu vyššie spomenutej knihy. Knihu som si kúpil, bol som celkom zvedavý čo je v nej. A ľaľa (str.53):
Neviem, neviem, ale hlavným „rukovoditeľom“ konštrukcie sovietskej atómovej bomby bol predsa Igor Kurčatov, ta ne? (https://sk.wikipedia.org/wiki/Igor_Vasilievi%C4%8D_Kur%C4%8Datov )
Ďalšia „perla ducha“, či duševného maloroľníctva? (str.143):
Raketa Kinžal... Mno, https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/620632-rusi-pouzili-hypersonicke-strely-kinzal-obrana-proti-nim-nie-je/ . Text mohol znieť ešte zaujímavejšie, keby lokálny duševný maloroľník napísal, že Rusi odpálili 6 rakiet Kinžal a Ukrajinci ich zostrelili 8.
Ešte jeden príklad potvrdzujúci (asi) obraz duševného maloroľníctva (str.212):
Hi, hi, kolektívny Západ okupovaný SŠA vyše 80 rokov po skončení 2. svetovej vojny...
Už naozaj končím. Len pripomínam, že je júl 2025.
P.S. Znaky ceruzkou v knihe boli urobené mnou. Doslova som neveril vlastným očiam.
Publikované: 27.07.2025