Dnes používame v „našich zemepisných šírkach“ tieto číslice: 0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9. Je ich desať, rovnako, ako je prstov na oboch rukách (na oboch nohách).
Podľa https://en.wikipedia.org/wiki/Arabic_numerals :
„Prvé zmienky o čísliciach od 1 do 9 na Západe sa nachádzajú v Codex Vigilanus (zostavovateľmi boli traja mnísi z kláštora San Martín de Albelda v regióne La Rioja) (https://en.wikipedia.org/wiki/Codex_Vigilanus ) z roku 976, iluminovanom zborníku rôznych historických dokumentov pokrývajúcich obdobie od staroveku až po 10. storočie v Al-Andalúsii. Iné texty dokazujú, že čísla od 1 do 9 boli občas dopĺňané zástupným znakom známym ako sipos, znázorňovaným ako kruh alebo koleso, pripomínajúcim neskorší symbol nuly. Arabský termín pre nulu je ṣifr (صفر), prepisovaný do latinčiny ako cifra, z čoho vzniklo anglické slovo cipher.“
(Codex_Vigilanus_Primeros_Numeros_Arabigos):
Podľa „Medieval Europe’s satanic ciphers: on the genesis of a modern myth“ (Nothaft, C. P. E. (2020). Medieval Europe’s satanic ciphers: on the genesis of a modern myth. British Journal for the History of Mathematics, 35(2), 107–136. https://doi.org/10.1080/26375451.2020.1726050 ):
„Po ich vzniku v Indii a následnom rozšírení na Blízky východ (prvá zmienka v sýrčine pochádza z roku cca 662) sa číslice od 1 do 9 po prvýkrát doložene objavujú v latinskej Európe v rukopise z kláštora San Martín de Albeda (La Rioja), ktorý je datovaný do roku 976. Sprievodný text pripisuje číslice Indom a chváli ich za ich „najjemnejší talent“, uvádzajúc, že „všetky ostatné národy sa im podriaďujú v aritmetike a geometrii a v ostatných slobodných umeniach“. Ďalším dôvodom pre presvedčenie, že „indické číslice“ boli v tejto oblasti kresťanstva už dobre známe, je doložená prítomnosť Gerberta z Aurillacu, francúzskeho mnícha (a neskôr pápeža – Silvester II.), ktorý študoval v Katalánsku v rokoch 967(?) do 970. To, že Gerbert bol počas tejto návštevy „vystavený" indo-arabským čísliciam, naznačuje prax, bežná v jedenástom a na začiatku dvanásteho storočia, zapisovať takéto číslice na počítadlá (apices) používané v spojení s abakusom. Niekoľko zdrojov spája tento typ abaku s Gerbertom, čo je dôvodom, prečo ho moderní vedci nazvali „Gerbertovým“ abakom. Súčasné texty a vyobrazenia tiež odhaľujú, že základný rad počítadiel pre čísla od 1 do 9 bol aspoň príležitostne doplnený desiatym počítadlom, známym ako sipos, ktoré ako sa zdá, sa používalo ako zástupný symbol. V niektorých zdrojoch je sipos znázornený kruhom alebo kolieskom pripomínajúcim neskorší symbol nuly.“
Podľa https://sk.wikipedia.org/wiki/Silvester_II. , je Gerbert z Aurillacu považovaný za jedného z najväčších učencov svojej doby. Bol najmä významným matematikom, je autorom radu matematických prác. Pripisuje sa mu zavedenie arabských číslic v Európe. Zoznámil sa s ich používaním v Španielsku a dokázal z hlavy robiť výpočty, ktoré boli veľmi ťažké pre tých, ktorí uvažovali pomocou rímskych číslic.
(Skúste si to. Napr. VIII . IX = LXXII, alebo VII . XXVIII = CXCVI (alebo CIVC?))
Gerbert z Aurillacu do Európy znovu vrátil abakus. V Remeši zostrojil hydraulický organ, ktorý prekonal všetky, do tej doby známe nástroje, kde vzduch musel byť pumpovaný ručne. Pravdepodobne je tiež autorom popisu astrolábu, ktorý bol vydaný Hermannom Contractom o 50 rokov neskôr. V liste z roku 984 žiada Lupita z Barcelony o preklad arabských astronomických diel.
Gerbert z Aurillacu už ako pápež Silvester II. potvrdil zriadenie arcibiskupstva v Hniezdne (Poľsko). Štefanovi I. „poslal“ (spolu s Ottom III.) kráľovskú korunu (= korunoval ho za kráľa), a povýšil tak Uhorsko na kráľovstvo. Zároveň zriadil arcibiskupstvo v Ostrihome.
Tu si nemôžem odpustiť komentár ku fenomenálnemu javu, a to slabomyseľnému propagandistickému bľabotaniu - „legende o „svätoštefanskej korune“ (https://sk.wikipedia.org/wiki/Uhorsk%C3%A1_koruna_(klenot) ). Tú, onú, „svätoštefanskú korunu" Štefan I. nikdy na svojej hlave nemal a ani mať nemohol. Nuž, bľabotania sú bľabotania, fakty sú fakty. Kto chce kam, pomôžme mu tam, ta ne?!
A do tretice (https://en.wikipedia.org/wiki/Fibonacci ): „V diele Liber Abaci (1202) Fibonacci (Leonardo Pisano) predstavil takzvaný modus Indorum (metóda Indov), dnes známy ako indicko-arabský číselný systém s desiatimi číslicami vrátane nuly a pozičným zápisom. Kniha poukázala na praktické využitie a hodnotu tohto systému prostredníctvom aplikácie číslic v obchodnom účtovníctve, prevode váh a mier, výpočte úrokov, zmenárenských operáciách a iných aplikáciách. Kniha bola dobre prijatá v celej vzdelanej Európe a mala hlboký vplyv na európske myslenie. Nahradenie rímskych číslic, starovekej egyptskej metódy násobenia a používanie počítadla na výpočty bolo pokrokom v zjednodušení a zrýchlení obchodných výpočtov, čo prispelo k rozvoju bankovníctva a účtovníctva v Európe.“
Fibonacci je známy tiež aj matematickou postupnosťou (radom), ktorý nesie jeho meno: 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 21, 34, 55, ... (https://sk.wikipedia.org/wiki/Fibonacciho_postupnos%C5%A5 )
P.S. Fotografia dúhy je od môjho kamaráta. Po úprave ju uverejňujem s jeho láskavým dovolením.
Publikované: 15.06.2026