Skip to Content

CWD

26. septembra 2026 pomocou
Ján Lakota


V tejto skratke  je ukryté toto: chronic wasting disease (chronické chradnúce ochorenie). Ten preklad nie je celkom „uchu lahodiaci“, ale je výstižný. Už „sa“ o ňom písalo, ale v tých plátkoch to vyzeralo ako ďalšie kotkodákanie.  

Ale... Ale, nie je.

Našiel som článok „Prion diseases: Lessons from historical outbreaks and potential emerging ones“ (Holman AP, Kurouski D. Prion diseases: Lessons from historical outbreaks and potential emerging ones. Protein Sci. 2025 Jun;34(6):e70175. doi: 10.1002/pro.70175)

Tu autori píšu:

Zhoršujúca sa kríza: Chronická chradnúca choroba (od 60. rokov 20. storočia po súčasnosť)

V roku 1967 sa výskumníci z Colorado State University a University of Wyoming spoločne pustili do dlhodobého projektu zameraného na štúdium ekológie, zdravia a správania divých jeleňov mulov v priebehu 12 rokov. Počas tohto obdobia 53 jeleňov mulových vykazovalo nezvyčajné správanie, vrátane extrémneho úbytku hmotnosti a progresívnych neurologických príznakov, ktoré nakoniec viedli k smrti v priebehu 2 týždňov až 8 mesiacov po objavení sa príznakov. V roku 1980 pitva odchytených jeleňov s podobným správaním odhalila abnormálnu izoformu prionového proteínu, PrPCWD, čím sa potvrdila prítomnosť ochorenia, ktoré sa neskôr stalo známym ako chronická chradnúca choroba (CWD). Tento objav znamenal začiatok jedného z najzáhadnejších ohnísk prionových ochorení, ktoré postihuje výlučne jelene, losy a iné jeleňovité. Na rozdiel od prionových ochorení, ktoré si vyžadujú priamy kontakt s infikovaným tkanivom, ako sú napríklad kuru alebo vCJD, sa CWD šíri efektívne viacerými spôsobmi. Infikované jeleňovité vylučujú priony so slinami, močom, výkalmi a dokonca aj prostredníctvom prirodzeného rozkladu svojich tiel. Zistilo, že už množstvo slín s hmotnosťou 300 ng (nanogramov – sic!)  je schopné nakaziť vystaveného jeleňa bielochvostého.  Tieto priony pretrvávajú v prostredí, viažu sa na častice pôdy a rastliny, kde zostávajú infekčné celé roky. Najnovšie výskumy preukázali, že PrPCWD sa môže prenášať prostredníctvom správania známeho ako allogrooming. Táto prirodzená činnosť čistenia srsti, pri ktorej zvieratá odstraňujú hmyz a iné členovce (napr. kliešte) z jedincov toho istého druhu, slúži ako obranný mechanizmus. Bolo preukázané, že samotný akt vzájomného čistenia srsti uľahčuje prenos CWD prostredníctvom prehltnutia a trávenia kliešťov pozitívnych na PrPCWD.

 

A ešte jeden obrázok z textu:

(A) Pozostatky zvierat infikovaných abnormálnymi prionmi môžu uvoľňovať túto bielkovinu do životného prostredia, kde môže pretrvávať takmer neobmedzene dlho. (B) Rastliny môžu priony absorbovať cez korene a pri požití ich prenášať na iné zvieratá.

 

CWD predstavuje jedinečnú výzvu v oblasti prionových ochorení vzhľadom na jej perzistenciu v životnom prostredí, hostiteľov vo voľnej prírode a potenciálne riziká pre ľudí. Jej šírenie naprieč kontinentmi  (SŠA, Kanada, Škandinávia – Nórsko, Švédsko, Fínsko, Južná Kórea), pričom toto geografické rozšírenie uľahčili ľudské činnosti, vrátane presunu jeleňovitých v zajatí na účely chovu a lovu, podčiarkuje ťažkosti, s ktorými sa človek stretáva  pri zvládaní ochorenia, ktoré prekračuje tradičné hranice  prenosu a obmedzovania. Hoci sa podarilo dosiahnuť pokrok v pochopení jej biológie a dynamiky, CWD naďalej zostáva naliehavým problémom pre riadenie voľne žijúcich zvierat, verejné zdravie a ekologickú udržateľnosť.


Na tomto linku https://www.sciencebase.gov/catalog/item/58068050e4b0824b2d1d415d  v časti „CWD distribution by year maps.zip “ nájdete distribúciu v podľa rokov v Severnej Amerike. Uvádzam dva obrázky (2000,  2025):

 

V tejto súvislosti sa zatiaľ neobjavili žiadne známe prípady CWD u ľudí. To vyvoláva otázku, či sú ľudia chránení pred účinkami PrPCWD vďaka javom, ako je napríklad NAPA (neadaptívna amplifikácia prionov). NAPA je jav, pri ktorom sa priony môžu replikovať v hostiteľskom druhu bez toho, aby nutne spôsobovali ochorenie. Tento koncept pomáha vysvetliť, prečo sa klasická scrapie, najbežnejšia forma PrD postihujúca ovce a kozy, považuje za neprenosnú na ľudí.

Inými slovami, súčasné dôkazy naznačujú, že nejaká neznáma bariéra bráni skutočnej perorálnej expozícii  CWD u kráv a u ľudí.

 

 

P.S. Obrázok je prevzatý z  https://northernbeat.ca/opinion/wildlife-groups-call-for-kootenay-deer-cull-to-halt-zombie-wasting-disease/  (drooling je slinenie)

 

Publikované: 26.09.2026