Dag Daniš: SAV sa môže mýliť. DNA vo vakcínach znepokojila viacerých vedcov a ostáva problémom
Článok pána Daniša publikujem po uvedení zdroja celý, bez akejkoľvek zmeny v jeho pôvodnom texte:
Očkovanie novými mRNA látkami môže viesť k zvýšenému riziku poškodenia DNA, chronickým zápalom, mutáciám v protinádorových génoch a v niektorých prípadoch k rakovine… Viete, kto prišiel s týmto radikálnym predpokladom? Nie, nebol to ani Kotlár, ani Peková. A nebolo to z roku 2025. Píše sa to vo vedeckom článku – hypotéze – z roku 2023.
Odvtedy prešli dva roky. Medzitým sa potvrdilo, že nové vakcíny proti covidu obsahovali nielen mRNA, ale aj zvyškovú syntetickú DNA (pochádzajúcu z umelo upravených častí patogénov). Práve to viedlo k sporom, do ktorých bola – dosť nešťastne – zatiahnutá aj SAV. Presadili si to ministri za Hlas, ktorým sa nepáčili vyhlásenia Kotlára o DNA kódoch vo vakcínach a ich škodlivosti.
Výsledok: SAV potvrdila „zvyškovú DNA“ vo všetkých skúmaných vzorkách vakcín. No tvrdí, že ide len o menšie a génovo nefunkčné množstvá „pod schválenými a bezpečnými limitmi“. Ako prišla na to, že limity pre starý typ vakcín sú bezpečné aj pre nový typ vakcín, ktoré fungujú inak? Nevieme. SAV to dostatočne presvedčivo nevysvetlila.
Pritom by to mala byť jedna z horúcich tém. Povolená kontaminácia pre starší typ vakcín predsa nemusí byť dostatočne presná a bezpečná pre nové mRNA vakcíny. Upozornili na to viacerí odborníci.
Analýza SAV však namiesto toho bezstarostne opakuje stanoviská výrobcov – kontaminácia vakcín časticami DNA vraj nepredstavuje problém.
S čistotou a bezpečnosťou vakcín to však vôbec nie je také jednoznačné, ako sa tvári SAV. Problém predsa nie je uzavretý. Vo svetovej vede ostáva v polemickej rovine. A dlho to tak aj ostane.
V aktuálnych sporoch je zatiaľ zhoda – overená a potvrdená – o prítomnosti DNA v skúmaných vzorkách mRNA vakcín. O tom už neexistujú nijaké pochybnosti.
Pôvodne sa tvrdilo, že zvyšková DNA by (teoreticky) mohla byť len v niektorých šaržiach. Preto sa neuvádzala v informácii o zložení produktu – očkovacej látky určenej pre masové použitie. Nakoniec sa dozvedáme, dokonca aj z analýzy SAV, že DNA bola potvrdená v každej skúmanej vzorke.
Čo to znamená, ako majú byť nastavené „bezpečné limity“ a aké sú vedľajšie účinky DNA častíc – spolu s mRNA – na ľudský organizmus? V tom ešte veda jednotná nie je. Budú potrebné ďalšie výskumy.
Spory sa vedú o to, či sú množstvá DNA prijateľné. Alebo o to, či sú časti DNA naozaj génovo neaktívne a neškodné. SAV tvrdí, že v jednom aj druhom prípade je všetko v poriadku. No s faktom, že bezpečnosť vakcín s obsahom DNA ostáva pre vedu otvorenou témou, sa nijako nevysporiadala.
Je smutné, že SAV nepriznáva ani náznak problému a prichádza s kategorickými závermi. A tie sa môžu – ako už toľkokrát – ukázať ako predčasné.
Po prvé, stále ostáva otvorená otázka, čo sú vlastne nové mRNA vakcíny. Sú to dobre overené a bezpečné očkovacie látky? Alebo je to skôr takzvaná génová terapia s neznámymi vedľajšími účinkami? To druhé Boris Klempa (SAV) odbil ako „absolútny blud“. Hoci až také absolútne to rozhodne nebude.
Pozrime sa, čo na to hovorí veda v zahraničí. Presnejšie jej kritická časť. Francúzka výskumníčka Helene Banoun v štúdii International Journal of Molecular Sciences tvrdí toto: „Spôsob účinku mRNA vakcín proti covidu ich zaraďuje medzi výrobky génovej terapie.“ Pričom tá je podľa nej spojená s inou škálou možných vedľajších účinkov, ako sme boli zvyknutí pri starých, konvenčných vakcínach.
Génová terapia patrila až do roku 2020 medzi prísne regulované odvetvia medicíny. Dôvod: vedľajšie účinky sú ešte stále nedostatočne preskúmané a nedostatočne pochopené. Je to príliš neznámy a riskantný terén. Po roku 2020 však regulácie padli. Produkty génových inžinierov na báze mRNA a DNA (programovania buniek) dostali zelenú. Aby sa urýchlila výroba vakcín.
Samozrejme, či je nejaká látka génová terapia, je do veľkej miery definičný problém. Čiže spoločenský. Ako sa to zadefinuje, tak to bude. Spory sa vyriešia politicky: hlasovaním.
Preto lobisti z BioNTech a Moderny v januári 2024 zorganizovali obed pre europoslancov. Vedeli, že mRNA technológie by sa mohli podľa pravidiel EÚ považovať za génovú terapiu. Žiadali, aby sa to netýkalo nových vakcín.
Mediálne a politicky je to vybavené. Nové mRNA vakcíny s obsahom DNA častíc vraj nie sú génová terapia. Vedecky to však vybavené nie je. Je to jeden z problémov, ktoré treba ďalej skúmať. A aj sa skúma.
Druhou veľmi podstatnou témou je, či sú vakcíny proti covidu bezpečné pre ich plošné alebo dokonca povinné nasadenie. Aj tu platí, že vedecká komunita je v odpovediach rozdelená.
Helene Banoun napríklad tvrdí, že farmaceutické databázy ukazujú na množstvo ochorení, ktoré môžu byť spojené s novými vakcínami. Žiada nezávislé výskumy, ktoré by preverili integráciu očkovacích látok do genómu, genotoxicitu a jej prípadnú spojitosť s tvorbou nádorových buniek.
Citovaná vedecká práca z úvodu komentára je ešte odvážnejšia. Prichádza s hypotézou, že nové očkovacie látky môžu dočasne oslabovať protinádorové gény. Následkom môže byť zvýšené riziko rakoviny pri niektorých rizikových skupinách. Alebo zvýšené riziko chronických zápalov. Pri ktorých skupinách? Práve to nevieme a mohli by to preveriť ďalšie štúdie. Samozrejme, ak bude vôľa prelamovať mediálne tabu a prenikať do „zakázaného terénu“…
Zvýšený výskyt rakoviny po očkovaní proti covidu zas skúmala štúdia zameraná na japonskú populáciu. Jej autori upozorňujú, že po prvej dávke začali mierne stúpať prípady rakoviny, kým po druhej a tretej dávke už išlo o značný nárast. Štúdia predpokladá, že opakované očkovanie mRNA látkami malo na nárast nádorových ochorení väčší vplyv ako prekonanie covidu.
Ďalší vedci, pre zmenu nemeckí, tvrdia to isté, pre čo vznikol konflikt medzi Kotlárom a SAV: vo vakcínach je podľa nich „značné množstvo DNA“.
Podobná štúdia zas dodáva, že podľa laboratórnych analýz nejde iba o neškodné fragmenty zvyškovej DNA, ako to tvrdí SAV, ale o kompletný gén DNA.
To isté tvrdí aj uznávaný francúzsky mikrobiológ Didier Raoult. V štúdii (zatiaľ vo forme preprintu) upozornil na tri vážne veci. Množstvá vakcinačnej DNA sú vysoko nadlimitné. Nejde len o fragmenty, ale o ucelené gény DNA. A takáto DNA sa podľa neho môže integrovať do ľudských génov. Raoult nalieha na ďalšie výskumy a štúdie, ktoré by sa tomuto riziku vážne venovali.
Zápalové účinky vakcín s DNA kódmi potom nie sú podľa Raoulta a nemeckých vedcov len krátkodobé (imunizačné), ako sa spočiatku predpokladalo, ale pretrvávajúce. Môžu viesť k chronickým zdravotným problémom, zápalom a poškodeniu imunity.
Nemecká štúdia zverejnená na sociálnej platforme ResearchGate hovorí o vážnych obavách spojených s mRNA vakcínami proti covidu a radí ich „okamžite stiahnuť“, kým tieto obavy nebudú rozptýlené.
Sú to radikálne závery. No pochopiteľné. Plošné očkovanie na jednej strane nedokázalo zabrániť šíreniu infekcie ani ochoreniu, čiže nedokázalo zabezpečiť kolektívnu imunitu. Na druhej strane môže byť spojené so zdravotnými rizikami, ktoré stále nie sú uspokojivo pochopené.
Treba priznať, že spomenuté štúdie nemeckých vedcov sa stali terčom kritiky pre údajné metodické nedostatky alebo nízku dôveryhodnosť časopisov. No ich autorov možno len ťažko odbiť ako dezolátov či šarlatánov. Hlavne ak ich tvrdenia o značnom množstve DNA vo vakcínach podporujú viaceré nezávislé laboratórne analýzy vakcín. Z Kanady, Spojených štátov, Austrálie, Nemecka, Francúzka…
Jednoducho, ak sa trochu porozhliadneme po zahraničí, slová Kotlára o značnom množstve DNA vo vakcínach a o ich stiahnutí vôbec nie sú exotické ani ojedinelé. V Európe aj vo svete sú súčasťou vedeckej polemiky, respektíve ostrých sporov medzi kritickými výskumníkmi a výrobcami. A tak to má byť.
Čím viac kritických vedcov bude skúmať zloženie vakcín alebo ich nežiadúce účinky, tým rýchlejšie sa môže zvyšovať ich bezpečnosť. A naopak.
Nutnou podmienkou riešenia je priznať problém. A potom pracovať na jeho prekonaní. Žiaľ, práve SAV pred jedným aj pred druhým uteká. Jej analýza vyzerá ako pokračovanie očkovacej kampane inými prostriedkami…
Kotlárovi môžeme vyčítať radikálny slovník, nešikovné vystupovanie, chaos okolo účinkov DNA („kukurica“) aj príliš rýchle závery. No obsah toho, na čom pracuje, je užitočný. A pochybnosti o bezpečnosti nových „biotechnológií“ sú užitočné tiež.
Napokon, nebolo to tak dávno, čo si tu aktivistické úderky vynucovali, aby bolo očkovanie chabo testovanými novými vakcínami povinné. Každoročne.
A nebolo to tak dávno, čo Kolíková žiadala, aby sa o kritické hlasy postaral Trestný zákon. Zdieľanie obsahu, ktorý sa vyhlási sa dezinformačný, malo byť trestné.
Inak, to, čo sa vyčíta Kotlárovi, napokon predviedla aj SAV. Prichádza s kategorickými závermi, hoci téma ostáva pre vedu otvorená a sporná. A hrá sa na rozhodcu, hoci v skutočnosti je už piaty rok len jedným z hráčov. Kampaňových hráčov…
Aby sme použili vlastný slovník akadémie, je aj jedným zo špecialistov na „manipulácie so strachom verejnosti“. Pod nezmyslami typu Vakcína je sloboda, ktoré odporovali vedeckému poznaniu, bola podpísaná takmer celá generalita Biomedicínskeho centra SAV.
A kto by sa tam vydal hľadať výnimku s otvorenou hlavou a kritickým hlasom, by bol veľmi dlho nezvestný.
Publikované: 05.09.2025