Nedávno som uverejnil na blogu príspevok „Jednotka 731“ (https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/jednotka-731-247 ). Spomenul som si, že v mojej prvej knihe „MALÉ POKUSY O VYSVETLENIE VEĽKÉHO DIELA“ som už skôr publikoval podobný text. Pre úplnosť ho mierne upravený uverejňujem znovu.
Morimura Seiichi napísal knihu Akuma no hoshoku (Nenásytnosť diabla), ktorá bola opublikovaná v ruštine pod trochu iným názvom – Diablova kuchyňa (Кухня дьявола). Ak tento príspevok dočítate do konca, pochopíte, že toto veru s „medicínskym neetickým výskumom“ nemá nič spoločné. Slovo diabol je na mieste, pretože ťažko uveriť, že jedny ľudské bytosti boli schopné niečo také urobiť iným ľudským bytostiam. Hovorím o „Jednotke 731“. Jednotka 731 bol krycí názov pre Jednotku biologického a chemického výskumu japonskej cisárskej armády počas čínsko-japonskej vojny (1937–1945), ktorá bola súčasťou 2. svetovej vojny.
Jednotka 731 sa podieľala na najhorších a najstrašnejších japonských vojnových zločinoch. Bola umiestnená pri Pingfane, ktorý jej jedným z okresov Charbinu, najväčšieho mesta japonského bábkového štátu Mandžukuo (dnes severovýchodná Čína). Až do konca vojny jej velil dôstojník Kvantungskej armády, generálporučík a lekár Širó Išii. „Experimentálnym materiálom“ Jednotky 731 bolo okolo 3000 mužov, žien (niektoré z nich boli tehotné) a detí. Niektoré údaje uvádzajú aj vyšší počet obetí, a to desaťtisíce ľudí. Do tejto sumy nie sú zhrnuté čísla obetí „Diabla-pobratima“ Jednotky 100. „Experimentálny materiál“ nenazývali ľuďmi, ale „brvnami“ alebo „kladami“. Asi 70% obetí pochádzalo z Číny, Kórey a Mongolska. Okolo 30% obetí pochádzalo z Ruska (bývalého ZSSR).
Nebudeme popisovať v akých priestoroch Jednotka 731 pracovala. Pre nás je podstatné, čo robila. Hlavnou „náplňou práce“ bolo testovanie a vývoj biologických zbraní. Išlo o baktérie moru, cholery, brušného týfu, paratýfu, antraxu, syfilisu. Všetci boli v istom štádiu ochorenia podrobení vivisekcii – pitve zaživa, pretože sa „vedci“ obávali posmrtných zmien. V masovom meradle si „vyskúšali“ efekt bĺch, šatstva a biologických bômb, ktoré boli nakazené morom. Odhaduje sa, že experimentmi zapríčinili smrť vyše 400 000 čínskych civilných obyvateľov. Vivisekcia bola „štandardom“ aj pri neinfekčných ochoreniach, či „len tak“. Vraj to netrvalo dlho, kým „brvno“ stratilo vedomie, „len“ jednu až tri minúty.
Osobitnou kapitolou bolo „zmrazovanie“. Vzhľadom na to, že v oblasti v zime klesajú teploty až na mínus 40oC, je pochopiteľné, že tento druh „experimentov“ sa uskutočňoval v zime. „Brvno“ nechali stáť bosé vonku. Prípadne končatiny polievali vodou. Aby zistili, či úd zamrzol, búchali po končatine palicou. Zamrznutá končatina po údere vydávala taký zvuk, aký vydáva suchá drevená doska. „Brvná“ potom vrátili do miestností, kde bola normálna teplota a pozorovali ako sa končatina rozmrazuje. Postupne opadávala koža, podkožie, svaly a nakoniec ostali len holé kosti. Medzitým postihnuté „brvno“ zachvátila infekcia, neskôr sepsa. Lieky proti bolesti samozrejme nepodávali. Občas vývoju „pomohli“. Strhli časť zamrznutého tkaniva, aby videli ako sa omrzlina ďalej „vyvíja“. Niektoré „brvná“ nemali pred smrťou ani jeden úd, trčali (ak vôbec trčali) z nich len holé kosti. A to ich ešte čakala vivisekcia. Všetky prípady bol samozrejme starostlivo dokumentované. Vzhľadom na to, že nebol farebný film (len čiernobiely), výraznú úlohu zohrali talentovaní a zruční kresliči, ktorí zaznamenávali farebné zmeny chladom postihnutého údu.
V iných prípadoch „brvná“ priviazali a postupne ich horúcim vzduchom vysušovali. Na konci „procesu“ zostala ľahká a vysušená mŕtvola. Proces trval niekoľko hodín. Osobitným zariadením bola hypobarická komora. Zavreli do nej „brvno“ a postupne znižovali tlak vzduchu. Na konci „brvno“ roztrhalo na márne kúsky. Analogicky existovali aj plynové komory, kde „brvná“ trávili plynom, pričom merali čas do smrti. Ak by som mal byť istým spôsobom cynický, tak takéto do nekonečna opakované bezduché „experimenty“ nemohli priniesť nijaké racionálne vedecké poznatky. Okrem diabolského sadizmu a vyžívania sa v utrpeniach obetí („brvien“) nemali nijaký význam.
A na záver: Namiesto toho, aby boli „výskumníci“ Jednotky 731 po vojne súdení za tieto ohavné vojnové zločiny, dostali zo strany SŠA imunitu, ako odmenu za údaje získané pokusmi na ľuďoch. Informácie a skúsenosti získané v oblasti biologických (a chemických) zbraní boli použité v americkom programe vývoja biologických zbraní. Širó Išii, veliteľ Jednotky 731, sa na istý čas presťahoval do SŠA (štát Maryland) a pracoval na ďalšom výskume a vývoji biologických zbraní. Neskôr sa vrátil do Tokia a tu zomrel na rakovinu hrtana v roku 1959. Mnohí členovia Jednotky 731 zastávali vysoké funkcie na lekárskych fakultách a dokonca jeden z nich (generálporučík Dr. Masaji Kitano) bol riaditeľom Green Cross, poprednej japonskej farmaceutickej spoločnosti. Zomrel v Tokiu v roku 1986. Jeden z členov “zmrazovacieho” týmu Hisato Jošimura (ktorý „zmrazil“ asi 700 ľudí (z nich bolo niekoľko desiatok detí)) sa akoby výsmechom obetiam stal významnou postavou v obore adaptácie na chlad. V roku 1978 dostal rád Vychádzajúceho slnka za jeho práce v oblasti biologických adaptácií.
Niektorí „výskumníci“ boli zadržaní aj Sovietmi a odsúdení na relatívne mierne tresty v Chabarovskom procese v roku 1949. (Podotýkam, že v ZSSR v tom čase neexistoval trest smrti, pretože bol Stalinom zrušený v roku 1947). Údaje o obetiach „výskumu“ boli na Západe cielene ignorované a zavrhované ako komunistická propaganda. Tí, ktorí viete po rusky a máte na to „žalúdok“, si pozrite na youtube dokument „Конвейер смерти. Отряд 731“ (https://www.youtube.com/watch?v=fJ4CtDziuVk ), ktorý je z roku 2004. Tieto šialené a hrozné diabolské zločiny nesmú byť nikdy premlčané a utajené.
P.S. A kedy bude Slovenský proces s týmito zloduchmi a ich nohsledmi?
„S vyšetrovaním zločinu voči ľudskosti, ktorý následne spôsobil smrť 12000 ľudí – je čo? Mám na mysli: „Organizovanú skupinu, ktorá pod hrubým nátlakom uskutočnila vojenskú operáciu "Spoločná zodpovednosť" – opakované celoplošné testovanie obyvateľstva SR. Ide o zločin voči ľudskosti. Tento zločin je nepremlčateľný. Hlavní zodpovední aktéri sú: prezidentka republiky Zuzana Čaputová, náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko, predseda vlády Igor Matovič, minister obrany Jaroslav Naď, minister vnútra Roman Mikulec, minister zdravotníctva Marek Krajčí, minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak.“
P.P.S. Rusko odovzdalo Číne odtajnené archívy o zverstvách japonskej „Jednotky 731“ (Japonsko, 16.decembra 2025)
Publikované: 16.12.2025