Toto meno pozná každé dieťa. Presnejšie každý školák, ktorý postúpil do ročníka, v ktorom sa učí chémia. Jeho meno je právom spojené s jedným s objavov ľudstva. Nazýva sa Mendelejevova periodická sústava prvkov. Dôraz je na slove periodická. Ale nikto v dejinách nezoradil prvky do takého dokonalého periodického radu ako Mendelejev.
Ale poďme po poriadku. Dmitrij Ivanovič Mendelejev sa narodil v roku 1834 v Toboľsku. Bol najmladší zo štrnástich alebo sedemnástich detí. V tom roku, kedy sa Mendelejev narodil, jeho otec oslepol. O rodinu sa musela postarať jeho matka. Mimochodom, jeho matka rodená Kornilovová pochádzala z rovnomennej rodiny. Jej otec založil v Toboľsku papierenské a sklárske závody. Mendelejev navštevoval v Toboľsku školu ktorú, jemne povedané, nemal rád. Predstava potreby znalosti klasických jazykov, či Shakespeara a Goetheho na Sibíri je aj dnes absurdná. Podstatné je, že Mendelejeva vzdelával (myslí sa súkromne) dekabrista Bessargin, ktorý sa oženil s jeho staršou sestrou. Bessargin patril medzi liberálnych intelektuálnych dôstojníkov (koľko to protirečení v týchto troch slovách, pričom v jeho prípade naozaj o nijaké protirečenia nejde), ktorý bol vypovedaný na Sibír po neúspešnej revolúcii v roku 1825.
V roku 1847 Mendelejevovi zomrel otec, a o rok zhorela skláreň. Jeho matka sa vydala s dvomi nedospelými deťmi na dvetisíckilometrovú cestu do Moskvy. Tu bol Mendelejev po úskokoch a protekcii prijatý na Ústredný pedagogický inštitút. Niežeby bol hlúpy, ale byrokratické predpisy jeho prijatie vylučovali. Desať týždňov po prijatí na školu, zomrela jeho matka. Jej posledné slová považoval Mendelejev za posvätné:
„Vyhýbaj sa ilúziám, spoliehaj sa na prácu, nie na slová. Trpezlivo sa usiluj o nájdenie Božskej a vedeckej pravdy“.
Mendelejev neskôr smrteľne ochorel. Lekári mu prognózovali len niekoľko mesiacov života. Prežil. Potom nasledoval Petrohrad, Paríž, Heidelberg. Tu navštevoval prednášky Gustáva Kirchhoffa. Kirchhoff spolu s Bunsenom vyvinuli spektroskop. Bunsen naviac ešte aj Bunsenov kahan, ktorý kedysi bol v každom laboratóriu. Samozrejme, pokiaľ má laboratórium pod prísnymi reguláciami EÚ zavedený plyn.
Búrlivák Mendelejev vyhlásil Kirchhoffove prednášky za najnudnejšie v celom Nemecku. Dokonca sa stihol povadiť sa Bunsenom. A odišiel z Nemecka. Nu, ruskij čelavék! Pričom Kirchhoff a Bunsen neboli nijakí potrimiskári.
Mendelejev po návrate do Petrohradu napísal prvý diel knihy Základy chémie, ktorý bol vydaný tlačou začiatkom roku 1869. Bolo to majstrovské dielo. Neskôr bolo preložené do všetkých svetových jazykov. Ale s druhým dielom vznikli ťažkosti. Dňa 14. februára 1869 mal Mendelejev odcestovať vlakom do Tveru. Čo tu mal robiť nie je podstatné. Vieme, že si do pracovne zobral hrnček s čajom, ktorý položil na list od tajomníka Dobrovoľného ekonomického zväzu z Tveru. Vieme to preto, lebo sa tento list zachoval aj s otlačkom od mokrého hrnčeka. Na rub tohto listu si začal písať poznámky. Predbehnime udalosti. Mendelejev ani jeden z odchádzajúcich vlakov do Tveru nestihol. Zaspal. A ako hovorí sám Mendelejev: „ Vo sne som zbadal tabuľku, v ktorej boli všetky prvky na správnom mieste. Keď som sa zobudil, okamžite som si ju zaznamenal na papier“. A tabuľka, neskôr Mendelejevova periodická tabuľka prvkov, bola na svete. Nebola dokonalá. Niektoré prvky chýbali. Ale Mendelejev, bol Mendelejev. Chýbajú prvky? To nevadí. Budú objavené! Tie ktoré chýbali, nazval eka-prvky. Napríklad eka-alumínium, eka-silícium. Mendelejev dokonca predpovedal aj vlastnosti zlúčenín ešte neobjavených eka-prvkov.
V roku 1875 bol objavený nový prvok – gálium. Tento prvok patril tam, kam predtým Mendelejev zaradil eka-alumínium. Lenže... Lenže merná hmotnosť, či hustota prvku bola 4,7, hoci Mendelejev predpovedal 5,9. Ale nebol by to Mendelejev, keby nezareagoval ako Mendelejev. Okamžite objaviteľovi napísal a informoval ho, že gálium zle vyčistil, a teda ním zmeraná hustota je nesprávna. Kto mal nakoniec pravdu? Mendelejev. Asi o päť rokov sa situácia zopakovala. Bol objavený nový prvok – germánium. Patril tam, kam Mendelejev zaradil eka-silícium. Mendelejev predpovedal, že bude mať hustotu 5,5 a hustota jeho oxidu bude 4,7 a hustota jeho zlúčeniny s chlórom bude 1,9. Germánium má hustotu 5,47, hustota jeho oxidu je 4,7, jeho chloridu je 1,887.
Mendelejev dopadol slávne, naozaj podľa zásluh. Horšie dopadol veľký francúzsky chemik Antoine Lavoisier, člen akadémie vied. Niekoľko rokov pred besnením zla, ktoré dnes nazývame Veľkou francúzskou revolúciou, predložil novinár(!) akadémii prácu, ktorá pojednávala o podstate ohňa. Tvrdil, že uskutočnil experiment, pri ktorom horiaca sviečka v uzavretom priestore zhasla. Podľa neho sa to stalo preto, lebo vzduch ohrievaný plameňom sa rozpínal, tlak okolo plameňa narastal a nakoniec uhasil plameň. Práve Lavoisier informoval novinára, že sa hlboko mýli. Júj, ale to nemal robiť! Mladý ješitný a do krvi urazený novinár (členstvo v akadémii bolo ta tam) sa volal Jean Paul Marat. Áno, ten krvavý jakobín Marat, ktorý neskôr vyhlásil, že Lavoisier by mal byť obesený na kandeláber. Napriek smrti Marata, teror pokračoval ďalej. Sudca, ktorý Lavoisiera odsúdil na smrť, vyhlásil, že „republika nijakých vedcov nepotrebuje“ a Lavoisier skončil pod gilotínou.
P.S. Obr. je prevzatý z https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%9C%D0%B5%D0%BD%D0%B4%D0%B5%D0%BB%D0%B5%D0%B5%D0%B2%2C_%D0%94%D0%BC%D0%B8%D1%82%D1%80%D0%B8%D0%B9_%D0%98%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87
Text pod ním je „Рельеф на фасаде одного из факультетов Университета технологии. Братислава“. Teda v Bratislave.
Publikované: 11.02.2026