Ide o moju obľúbenú polymerázu. Tak ju mám rád, že ma (aj) kvôli nej vyhodili z jednej roboty. 31.12.2021.
Takýto text opublikoval JUDr. Peter Weis na svojej stránke dňa 18.06.2021
https://akw.sk/velky-problem-rna-sa-prepisuje-do-dna/
A ľaľa, o pol roka sa so mnou na BMC SAV „rozlúčili“, Hej, ani ruku nepodali, len lístok „trojrohý“ domov poslali...
Uvádzam celý text príspevku:
Nemyslel som si, že to zažijem. Takmer polstoročie mojej vedeckej kariéry som bol presvedčený, že biológia a medicína je úžasná a ja sa doslova hrám pri odhaľovaní ich tajomstiev. Ako sa hovorí „chyba lávky“. Obidve sú ženského rodu a ako sa hovorí „od (každej) čakaj všetko“. Samozrejme, že toto patrí do drobného prekárania, je to úplne bez postranných úmyslov. O čom je reč? V biológii platí tzv, centrálna dogma: DNA sa prepisuje do RNA a RNA sa prepisuje do bielkovín. Táto dogma trochu „dostala“ na frak objavom enzýmu, ktorý sa nazýva reverzná transkripáza (RT). RT je schopná prepísať RNA do DNA. Dobre, upokojme sa. RT je prítomná len u niektorých vírusov, u človeka jej prítomnosť nebola nikdy dokázaná. Teda dovtedy, kým sa na scéne neobjavil HIV a následne AIDS. Ale aj tak, HIV si RT žiarlivo stráži a človeku ju len tak nepožičia. Všetky reči o tom, že mRNA vakcín proti koronavírusu SARS-COV-19 sa môže prepísať do DNA človeka, som považoval za, mierne povedané nemiestne. Až do včera (17.06.) Moje sebavedomé tvrdenie sa rozsypalo ako domček z kariet. Pán Adrián Repčok z Infovojny mi poslal nasledujúci link: https://www.jefferson.edu/about/news-and-events/2021/6/discovery-shows-human-cells-can-write-rna-sequences-to-dna.html . Jeho na tento link upozornil pán Juraj Poláček. Ako sa hovorí, svet je malý, a cesty Pánove sú nevyspytateľné. O čo vlastne ide? Názov „Discovery Shows Human Cells can Write RNA sequences into DNA“ (Objav ukazuje, že ľudské bunky môžu zapísať RNA sekvencie do DNA) mi doslova vyrazil dych. Dr. Pomerantz so svojím tímom študoval veľmi neobyčajnú polymerázu, ktorá sa volá polymeráza theta (polymeráza θ (Polθ)). V sérii elegantných experimentov autori ukázali, že polymeráza θ bola schopná convertovať (prepísať) RNA „správy“, teda sekvencie do DNA. Urobila to rovnako dobre, ako reverzná transkriptáza vírusu HIV. Zároveň jej to šlo lepšie ako, keď „len duplikovala“ DNA do DNA. Inými slovami funkcia reverznej transkriptázy (RT) jej jednoducho „svedčí“ viac ako funkcia DNA polymerázy. Originálna práca bola publikovaná 11.06.2021 v časopise Science Advances (časopis má impakt faktor vyše 13).
Čo z toho vyplýva? Ľudské bunky jednoznačne, bez akýchkoľvek pochýb obsahujú enzým, ktorý je schopný prepísať RNA do DNA. A? A očkovanie ľudí mRNA vakcínami proti SARS-COV-19 je potrebné okamžite (najradšej so spätnou platnosťou) zastaviť. Nebezpečenstvo zabudovania vírusového proteínu do ľudského genómu je vo svetle súčasných vedeckých poznatkov reálne a vysoké.
MUDr. Ján Lakota, CSc., 18.06.2021
A aby sa mi to pripomenulo, tak som včera naďabil na takýto odkaz: „DNA Polymerase theta and its reverse transcriptase activity“
https://web.archive.org/web/20211228223616/https://dishawrites.com/?page_id=78
Uvádzam niektoré výňatky:
Despite all these functions, the physiological role of Polθ under normal growth conditions is unclear.
Napriek všetkým týmto funkciám nie je fyziologická úloha Polθ za normálnych podmienok rastu jasná.
Polθ itself has a poor proofreading activity due to inactive domain. This prompted the hypothesis that it could serve as a RNA dependent DNA polymerase. On comparing with the reverse transcriptase from HIV, Polθ was found to be more efficient at this job and produced fewer errors. In fact, its RNA-dependent DNA polymerase activity seemed to be more efficient than its DNA dependent DNA polymerase activity, indicating that it could be the main function of this enzyme in the cell.
Samotná Polθ má slabú korektúrnu aktivitu v dôsledku neaktívnej domény. To viedlo k hypotéze, že by mohla slúžiť ako RNA-závislá DNA polymeráza. Pri porovnaní s reverznou transkriptázou z HIV sa zistilo, že Polθ je v tejto úlohe efektívnejšia a produkuje menej chýb. V skutočnosti sa zdá, že jej RNA-závislá DNA polymerázová aktivita je efektívnejšia ako jej DNA-závislá DNA polymerázová aktivita, čo naznačuje, že by to mohla byť hlavná funkcia tohto enzýmu v (ľudskej) bunke.
Publikované: 30.09.2025