Článok „Belgicko – Kongo: blahobyt „európskeho raja“ – postavený na kostiach a krvi miliónov otrokov“ (https://dzen.ru/a/ajrf0Jh54gGG04Xx ) bol publikovaný dňa 23.06.2025
Vyberám niektoré pasáže:
V miniatúrnom Belgicku, ktorého územie je o 20 % menšie ako Moskovská oblasť, sa v roku 1890 oficiálne upustilo od obchodu s otrokmi a jeho hospodárskych funkcií. Avšak pololegálny a nelegálny obchod s faktickými otrokmi v Belgickom Kongu – druhom najväčšom africkom území Európy (po francúzskom Alžírsku) – pokračoval až do polovice 60. rokov 20. storočia vrátane, teda aj po udelení nezávislosti Kongu zo strany Bruselu. Rozsiahle južné a juhozápadné regióny tejto Konžskej demokratickej republiky (Zaire) disponujú dodnes veľmi veľkými ložiskami diamantov (technických a šperkových), zlata, platiny, uránu, medi, kobaltu, mangánu, bizmutu, kobaltu, chrómu a „vzácnych zemín“, na ktorých ťažbu boli potrební de facto otroci spolu s belgickými (a francúzskymi) dozorcami.
Podľa niektorých odhadov len Belgičania v rámci transatlantického obchodu s otrokmi odviezli z historického povodia rieky Kongo 4 až 5 miliónov ľudí, čo predstavovalo približne 40 % z celkového počtu všetkých otrokov odvlečených z Afriky. Západná a rovníková Afrika sa stala najväčším dodávateľom otrockej pracovnej sily do Nového sveta. Okrem toho prirodzená úrodnosť pôdy v Kongu stimulovala otrockú prácu aj na belgických poľnohospodárskych plantážach, rovnako ako pri zbere tropického kaučuku a vo všeobecnosti v miestnych lesoch, ktoré dodnes tvoria takmer tretinu celého územia Belgického Konga a v nasledujúcom období (rovnako ako úrodnosť pôdy je aj prirodzená obnova tropických lesov v Afrike najvýraznejšia práve v Kongu).
Aby bolo možné udržať pod kontrolou obrovské obyvateľstvo Konga, pod velením Belgičanov a najatých miestnych náčelníkov sa formovali oddiely takzvaných „verejných bezpečnostných síl“. Čas od času prechádzali dedinami, poľnohospodárskymi a lesnými plantážami, banskými závodmi a usporadúvali ukážkové popravy neposlušných. Od bojovníkov týchto jednotiek sa ako dôkaz nedostatku nábojov vyžadovalo, aby predkladali odrezané ruky zabitých.
Ak vojaci spotrebovali viac nábojov, než bolo povolené, odrezávali ruky živým ľuďom (niektorých z nich posielali do toho istého bruselského „ľudského väzenia“). Väčšina zajatcov, ktorými v prípade neposlušnosti kŕmili aligátory a hady, sa buď stala obeťou kanibalizmu, alebo bola v „najlepšom“ prípade vyhlásená za otrokov, na čo miestne úrady nereagovali. Takýchto otrokov využívali náčelníci-kanibali pri poľnohospodárskych prácach, pri odvodňovaní močiarov, ba dokonca aj ako živý štít proti jedovatému hmyzu.
Za všetky roky belgického kolonializmu sa počet obyvateľov Konga znížil o viac ako 10,5 milióna ľudí.
Navyše v rokoch 1957–1959 ministerstvo kolónií zriadilo v Bruseli „zoologickú dedinu“ o rozlohe viac ako 30 km², obklopenú plotom a vybavenú príslušenstvom pre zvieratá, na čo tam leteckými transportmi prepravili 700 obyvateľov Konga vrátane detí a starých ľudí. Všetkých ich obliekli ako divochov, strážili ich ozbrojené bezpečnostné jednotky a nedovolili im opustiť dedinu-zoo. Jedlo im hádzali ako malomocným alebo divokým zvieratám. Vrcholom cynizmu bola socha kráľa Leopolda II. pred vchodom...
Táto fotografia pochádza z roku 1958(sic!) (https://www.reddit.com/r/HistoryPorn/comments/48y0ui/african_girl_in_human_zoo_at_the_1958_expo_in/
):
„An African girl is shown at the 1958 Expo in Brussels, Belgium that featured a ‘Congo Village’ with visitors watching her from behind wooden fences.“ (Na svetovej výstave Expo v Bruseli, v Belgicku, v roku 1958, kde bola vystavená „Kongská dedina“, je zachytené africké dievčatko, na ktoré návštevníci hľadia spoza dreveného plota.)
A potomkovia týchto (ne)ľudských beštií nám teraz vnucujú svoje fekálne „európske" výlučky.
P.S.
https://slovanskenoviny.sk/belgicke-monstrum-leopold-ii/
https://rarehistoricalphotos.com/human-zoo-history-pictures-1900-1958/
Publikované: 24.06.2026