Motto: „Je dobré, že Slovensko má ku GMO dlhodobo odmietavý postoj.“
V príspevku SAV podporuje bezpečné využitie nových genómových techník v poľnohospodárstve (https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=13853 )
„Slovenská akadémia vied (SAV) prostredníctvom Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV (CBRB SAV), v. v. i., podporuje využitie nových genómových techník (NGT) v poľnohospodárstve a potravinárstve v podobe, ktorú 17. júna 2026 schválil Európsky parlament nariadením (EÚ) 2026/1388. SAV tak reaguje na vyústenie odborného posudzovania, do ktorého sa zapojili vedci zo 150 inštitúcií z 25 európskych krajín, a vyzýva na aktívne zapojenie Slovenska do výskumu a šľachtenia, nielen do kontroly dovážaných produktov.
Podľa SAV je nová európska regulácia bezpečná a vedecky podložená. Rastliny zaradené do menej regulovanej kategórie (NGT1) sú laboratórne nerozlíšiteľné od rastlín pripravených bežným krížením. Podľa dostupných údajov je miera neúmyselných zmien pri klasickom šľachtení dokonca vyššia než pri nových technikách. Rastliny zaradené do kategórie NGT2 budú aj naďalej podliehať existujúcemu prísnemu režimu kontroly a hodnotenia rizík. Zaradenie konkrétnej rastliny navyše posudzuje nezávislý panel expertov Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín na základe vedeckých dát a s prihliadnutím na princíp predbežnej opatrnosti. Na Slovensku bude na tento proces dohliadať Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky.“
Spomeňte si:
„Vakcinácia je jediné efektívne a eticky akceptovateľné východisko z pandémie, ktoré nám otvorí návrat do normálneho života a umožní oživenie spoločenských a ekonomických aktivít, vrátane vzdelávania.
Slovenská akadémia vied považuje očkovanie voči COVID-19 za zmysluplné a spoločensky nevyhnutné. Odporúča ho všetkým obyvateľom Slovenska, ktorých zdravotný stav to umožňuje a ktorým záleží na tom, aby pred nebezpečnou chorobou COVID-19 ochránili seba aj ostatných.“
(https://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=9303 )
Alebo:
V čase min 12:42, profesorka RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc., na otázku moderátorky: „...je mRNA vakcína proti covidu bezpečná?...“ povedala toto:
„...ale pre bežnú populáciu môžem jednoznačne povedať, že vakcíny sú bezpečné...“
(https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/klinec-do-rakvy-159 )
Ale „zvyšok“ Slovenska „myslí“ t.č. inak, ako tí diablom posadnutí zo SAV:
(https://marker.sk/clanky/1859/7-dni-v-kocke-fico-sa-pripravuje-na-pobyt-v-opozicii-aj-novelou-ustavy )
4. Užitočná vzbura
Na záver si opäť doprajeme aspoň jednu dobrú správu. Slovensko pripravuje žalobu proti novým európskym pravidlám o GMO – geneticky modifikovaných organizmoch. Teda o geneticky upravených plodinách a potravinách.
Na žalobu proti sporným pravidlám EÚ tlačilo tristo slovenských ekologických a farmárskych organizácií. Majú obavy z možných škodlivých následkov nových GMO plodín.
Príprava žaloby je krok správnym smerom. Slovensko by malo byť pri experimentoch s potravinami opatrné.
Kontext: EÚ mala donedávna mimoriadne prísne pravidlá pre GMO. Prevažovala ochrana spotrebiteľa. To sa však postupne menilo.
Prvá zmena prišla v roku 2020 počas pandémie. Prísne normy pre GMO sa uvoľnili. Hlavne pre vývoj nových vakcín. Pri ich výrobe sa vyžadovali úpravy génov baktérií a vírusov.
Ďalšia zmena prišla – veľmi potichu – na jar 2026. Padli pôvodne prísne pravidlá pri GMO potravinách. Nové pravidlá Únie majú umožniť agresívnejší prístup k vývoju nových typov plodín – napríklad aby boli odolnejšie voči suchu, vetru, škodcom, nedostatku slnka… Alebo aby bola výroba potravín menej nákladná.
Problém je v tom, že umelá génová úprava rastlín môže mať škodlivé následky pre človeka, zvieratá aj pre životné prostredie.
Riziká vyplývajú priamo z definície: „GMO – geneticky modifikovaný organizmus je rastlina, zviera alebo mikroorganizmus, ktorého genetický materiál (DNA) bol úmyselne zmenený pomocou metód génového inžinierstva takým spôsobom, aký sa v prírode bežne nevyskytuje.“
Má to málo spoločné so šľachtením plodín. A má to veľa spoločné s laboratórnymi pokusmi. Teda s novými biotechnológiami.
Génoví inžinieri vyvíjajú kreatúry, ktoré by prirodzenou cestou nikdy nemohli vzniknúť. Niektoré z nich pritom môžu byť pre človeka pri dlhodobej konzumácii škodlivé.
Ktoré? Za akých podmienok?
Práve to sa nevie. A ani sa to tak skoro vedieť nebude. Pri GMO plodinách – na rozdiel od GMO liekov – sa totiž nerobia klinické testy. Dôvod: bolo by to takmer nemožné. Ide sa naostro. A výsledky sa „testujú“ len zboku. Odhadom.
Práve preto roky platilo, že Nemecko a EÚ experimenty s GMO odmietali.
Tento rok sa to zrútilo. Zmenu si vraj vyžaduje klimatická a pokroková agenda. Na voľné pravidlá tlačili aj lobisti z biotechnologického sektora. Génoví inžinieri či korporácie z potravinárskeho priemyslu chcú pri prevýchove sveta a rastlín voľné ruky.
Bránia to tým, že v rámci nových genómových techník pri šľachtení rastlín (NGT) sa vraj do ich génov nevkladá cudzia DNA.
Je to ukážková polopravda. Otáznu bezpečnosť predsa môže mať aj „editovanie“ DNA – vymazávanie niektorých prirodzených génov rastlín. Navyše, táto metóda umožňuje aj vkladanie novej DNA do rastliny – spravidla od príbuzných druhov.
Je dobré, že Slovensko má ku GMO dlhodobo odmietavý postoj.
Bez ohľadu na aktuálnu módu. Tá najnovšie uletela do terénu, kde sa majú ešte aj o mrkvu postarať inžinieri.
Publikované: 22.08.2026