The Ghost of Methods Past: How Purification Protocols Mask DNA Contamination in mRNA Vaccines and produced a False Negative
Len veľmi krátko, pretože sa mi s tým už nechce zaoberať. Paškvil zostane napriek mediálnemu cirkusu paškvilom, na tom sa nedá nič zmeniť.
Executive Summary: The “Safe” Vaccine Result Was a Lab Error
Two scientific studies recently analyzed COVID-19 mRNA vaccines to answer a critical safety question: Do they contain too much leftover DNA from the manufacturing process?
- Study A (Achs et al.) said NO. They reported DNA levels were very low and safe.
- Study B (Speicher et al.) said YES. They reported DNA levels were hundreds of times higher than the limit.
A forensic audit of how these experiments were conducted reveals why the results were so different. The “safe” result from Study A appears to be a false negative caused by aggressive cleaning methods that destroyed the evidence before it could be measured.
Zhrnutie: „Bezpečný“ výsledok vakcíny bol laboratórnou chybou
Dve vedecké štúdie nedávno analyzovali vakcíny COVID-19 mRNA, aby odpovedali na kritickú otázku týkajúcu sa bezpečnosti: Obsahujú príliš veľa zvyškov DNA z výrobného procesu?
Štúdia A (Achs et al.) odpovedala NIE. Uviedla, že hladiny DNA boli veľmi nízke a bezpečné.
Štúdia B (Speicher et al.) odpovedala ÁNO. Uvádzala, že hladiny DNA boli stokrát vyššie ako limit.
Forenzný audit toho, ako sa tieto experimenty vykonávali, odhaľuje, prečo boli výsledky tak odlišné. „Bezpečný“ výsledok štúdie A sa javí ako falošne negatívny, spôsobený agresívnymi metódami čistenia, ktoré zničili dôkazy skôr, ako ich bolo možné zmerať.
Key Findings
- The “Washing Machine” Problem. To measure the DNA, Achs et al. used a purification method that “washes” the sample. Unfortunately, this method is known to wash away small DNA fragments. Since most of the DNA contamination consists of these small fragments, Achs et al. essentially flushed a large proportion of the DNA down the drain and then tested the cleaner portion, declaring it safe. Speicher et al. measured the “dirty” water directly and found the contamination.
- The “Cooking” Error. To identify the DNA, Achs et al. heated the vaccine samples to 95°C (203°F) for 10 minutes. This is hot enough to physically break large, intact DNA strands into tiny, harmless-looking pieces. They then reported that the DNA was “naturally” broken and harmless. Speicher et al. did not boil the samples and found large, intact DNA strands (plasmids) that are potentially biologically active.
- The “False Alarm” Defense Failed. Achs et al. claimed the high readings in Speicher et al. were just a technical glitch (the machine mistaking RNA for DNA). This was proven wrong. When a chemical that only destroys DNA was added to the sample, the signal vanished. This proves the material was indeed DNA, not a glitch.
Kľúčové zistenia
1. Problém „práčky“. Na meranie DNA použili Achs a kol. metódu čistenia, pri ktorej sa vzorka „umýva“. Bohužiaľ, táto metóda je známa tým, že odstraňuje malé fragmenty DNA. Keďže väčšina kontaminácie DNA pozostáva práve z týchto malých fragmentov, Achs a kol. v podstate spláchli veľkú časť DNA do kanalizácie a potom otestovali čistejšiu časť, ktorú vyhlásili za bezpečnú. Speicher a kol. namerali „špinavú“ vodu priamo a zistili kontamináciu.
2. Chyba „varenia“. Na identifikáciu DNA Achs a kol. zahrievali vzorky vakcíny na 95 °C (203 °F) po dobu 10 minút. To je dostatočne vysoká teplota na to, aby sa veľké, neporušené reťazce DNA fyzicky rozbili na malé, neškodne vyzerajúce kúsky. Následne uviedli, že DNA bola „prirodzene“ rozbitá a neškodná. Speicher a kol. vzorky nevarili a našli veľké, neporušené reťazce DNA (plazmidy), ktoré sú potenciálne biologicky aktívne.
3. Obhajoba „falošného poplachu“ zlyhala. Achs a kol. tvrdili, že vysoké hodnoty v štúdii Speicher a kol. boli len technickou chybou (prístroj zamieňal RNA za DNA). Ukázalo sa, že to nie je pravda. Keď sa do vzorky pridala chemikália, ktorá ničí len DNA, signál zmizol. To dokazuje, že materiál bol skutočne DNA, a nie technická chyba.
Conclusion
The claim that the vaccines are free of excessive DNA relies on testing methods that are blind to the problem. When tested with methods that preserve the sample, the vaccines are found to contain residual DNA levels 4 to 500 times above the safety limit. This DNA is packaged in a way that allows it to enter human cells and potentially function, raising significant safety questions that were missed by standard checks.
Záver
Tvrdenie, že vakcíny neobsahujú nadmerné množstvo DNA, sa opiera o testovacie metódy, ktoré tento problém nezohľadňujú. Pri testovaní metódami, ktoré „zachovávajú“ vzorku, sa zistilo, že vakcíny obsahujú reziduálne hladiny DNA, ktoré sú 4 až 500-krát vyššie ako bezpečnostný limit. Táto DNA je zabalená spôsobom, ktorý jej umožňuje vstúpiť do ľudských buniek a potenciálne v nich fungovať, čo vyvoláva významné otázky týkajúce sa bezpečnosti, ktoré štandardné kontroly nezachytili.
Ak máte záujem, viac tu:
P.S. Pre pripomenutie, pretože keď niekto napíše, že "DNA je zabalená spôsobom, ktorý jej umožňuje vstúpiť do ľudských buniek a potenciálne v nich fungovať", tak má na mysli transfekciu:
https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/transfekcia-54
Publikované: 20.12.2025