Skip to Content

Erwin Chargaff

Motto: „Existujú dve jadrá, ktorých by sa človek nikdy nemal dotknúť: atómové jadro a bunkové jadro.

 

Podľa Wikipédie (https://en.wikipedia.org/wiki/Erwin_Chargaff )

Erwin Chargaff (11. august 1905 – 20. jún 2002) bol americký biochemik rakúsko-uhorského pôvodu, spisovateľ a profesor biochémie na Lekárskej fakulte Kolumbijskej univerzity. Ako bukovinský Žid, ktorý emigroval do SŠA počas nacistického režimu, napísal autobiografiu „Heraclitean Fire: Sketches from a Life Before Nature“ (Herakleitov oheň: Náčrty zo života pred prírodou).

Prostredníctvom starostlivých experimentov objavil Chargaff dve pravidlá, nazývané Chargaffove pravidlá, ktoré pomohli objasniť štruktúru dvojitej špirály DNA.

Prvým pravidlom bol dôkaz o tom, že v prirodzenej DNA sa počet jednotiek guanínu (G) rovná počtu jednotiek cytozínu (C)  a počet jednotiek adenínu (A) sa rovná počtu jednotiek tymínu (T).

Druhé pravidlo hovorí, že zloženie DNA sa líši v závislosti od druhu, a to najmä pokiaľ ide o relatívne množstvá báz A, G, T a C. Takýto dôkaz molekulárnej rozmanitosti, o ktorej sa predpokladalo, že v DNA chýba, urobil z DNA vierohodnejšieho kandidáta na genetický materiál než z bielkovín.

Dnes sa nám to zdá samozrejmé, ale koncom štyridsiatych rokov 20. storočia to bolo pionierske fundamentálne vedecké pozorovanie.

V roku 1952 Chargaff navštívil Cambridge University a podelil sa o svoje zistenia s Jamesom Watsonom a Francisom Crickom. Neskôr s iróniou poznamenal: „Zaujala ma ich extrémna neznalosť“, zároveň jeho pravidlá im poskytli kľúčový kvantitatívny vzťah, ktorý potrebovali.

Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu za rok 1962 bola udelená Jamesovi Watsonovi, Francisovi Crickovi a Mauriceovi Wilkinsovi za ich prácu v oblasti štruktúry DNA. Napriek tomu, že Erwin Chargaff poskytol základné chemické pravidlá, ktoré umožnili vytvorenie modelu dvojitej špirály, nebol do tohto ocenenia zahrnutý.

Chargaff toto opomenutie hlboko prežíval a rozsiahlo písal o svojom sklamaní, keďže svoj príspevok považoval za zásadný pre tento objav.

(Na tejto ceste boli opomenutí aj iní... https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/rosalinda-franklinova-a-niekolko-zloduchov-323 )

 

Chargaff vo svojej knihe Herakleitov oheň z roku 1978 varoval pred „molekulárnym Osvienčimom“ a uviedol, že „technológia genetického inžinierstva predstavuje pre svet väčšiu hrozbu ako príchod jadrovej technológie. Nevratný útok na biosféru je niečo tak nevídané, pre predchádzajúce generácie tak nepredstaviteľné, že si len želám, aby sa toho moja generácia nedopustila“.

Pomoc niekoľkým párom odsúdeným na bezdetnosť pri snahe o dieťa sa môže pôrodníckemu cytológovi javiť ako chvályhodný krok, my však v tom vidíme počiatok chovu ľudí, priemyselných rozmnožovacích tovární... Kto môže poprieť vedecký záujem spojený s vytváraním chimér, so štúdiom vývoja ľudských embryí v maternici zvierat? ... Vidím prichádzať gigantické jatky, molekulárny Osvienčim, v ktorom sa namiesto zlatých zubov budú extrahovať cenné enzýmy, hormóny a podobne.

 

Chargaff v roku 2002 napísal: „Existujú dve jadrá, ktorých by sa človek nikdy nemal dotknúť: atómové jadro a bunkové jadro. Technológia genetického inžinierstva predstavuje pre svet väčšiu hrozbu ako príchod jadrovej technológie.

Môj život poznačili dva obrovské a osudové objavy: rozštiepenie atómu a objav chemických zákonitostí dedičnosti a ich následná manipulácia. V oboch prípadoch je základom práve zásah do jadra: jadra atómu a jadra bunky. V oboch prípadoch mám pocit, že veda prekročila hranicu, ktorá mala ostať nedotknutá. Ako sa to vo vede často stáva, prvé objavy urobili skutočne obdivuhodní ľudia, ale dav, ktorý prišiel hneď po nich, mal viacej mefitický (odporne zapáchajúci) zápach.

 

D. K. Merežkovskij vo svojej knihe „Leonardo da Vinci“ Leonardovými ústami povedal: „Až veda zvíťazí, uvažoval smutne, a do jej svätyne sa nahrnie luza, neznehodnotí svojim ocenením aj vedu, tak ako znehodnotila chrámy... ?

 

Obzrite sa okolo seba a odpovedzte si sami.

 

P.S. Mefitis alebo Mephitis („tá, čo dymí uprostred“) bola v rímskej mytológii (menšia) bohyňa smrtiacich plynov, ktoré sa uvoľňovali zo zeme v močiaroch, a vulkanických výparov. Obrázok je prevzatý z https://weirditaly.com/2022/09/30/mefitis/

 

 

Publikované: 27.04.2026