Silvester II. predtým ako sa stal pápežom, pôsobil nielen ako najväčší vzdelanec tej doby, ale ešte pod vlastným menom Gerbert sa pokúšal získať arcibiskupský stolec v meste Remeš. Nech je to akokoľvek, doba intríg v Remeši a o Remeš sa preňho skončila zvolením na pápežský stolec. Ako pápež potvrdil zriadenie arcibiskupstva v Hniezdne (Poľsko). Štefanovi I. „poslal“ (spolu s Ottom III.) kráľovskú korunu (inú ako je akási „legenda“ v Budapešti...), a povýšil tak Uhorsko na kráľovstvo. Zároveň zriadil arcibiskupstvo v Ostrihome. Gerbertom sa začína doba bronzových hláv. Mám na mysli umelých hláv, pripomínajúcich ľudské hlavy. Sám Gerbert, už ako pápež Silvester II., nedopadol veľmi dobre. Jeden z variantov je, že ho zavraždili. Inými variantom je, že pred smrťou si ho prišiel „osobne“ vziať sám diabol, s ktorým paktoval a pomocou ktorého zostrojil bronzovú hlavu. Devastačné poranenia Silvestra II. pred smrťou sa „značne podobajú“ zraneniam, ktoré pred smrťou „získal“ Goetheho Faust.
Bronzové hlavy sú spájané s viacerými postavami renesancie 12. a 13. storočia. Jedným z nich bol Robert Grosseteste (1168-1253), ktorý za 7 rokov skonštruoval rozprávajúcu bronzovú hlavu. Jej zvyšky (po explózii) sú (vraj) uložené v krypte pod Lincoln College (Oxford), kde Grosseteste pôsobil ako biskup. Hlava explodovala po tom, ako na ňu pár sekúnd nedával pozor.
Omnoho viacej, svojím spôsobom komických informácií máme o bronzovej hlave, ktorú vlastnil Albertus Magnus (1200-1280). Táto hlava rozprávala a odpovedala na otázky. Podľa legendy hlavu rozbil jeho žiak Tomáš Akvinský (1225-1274), ktorému hlava neustále čosi brbľala, a tak rušila jeho tok myšlienok pri práci. Obávam sa, že starého pána, svojho učiteľa, tým veľmi nepotešil. Ale pri rušení myšlienok by veru ťažko napísal svoje veľdielo Summa theologiae, ktoré ho preslávilo a na základe ktorého sa stal najväčším katolíckym teológom a filozofom. I keď nad hrobom priznal, že pri videní (ktoré pri slúžení omše mal), sa mu všetko to, čo napísal, javí ako prázdna slama.
Plejádu postáv, ktoré sú spájané s bronzovou hlavou, dopĺňa Roger Bacon (1220-1292). Tento františkánsky mních je pre väčšinu z nás známy ako európsky vynálezca pušného prachu. Čierny strelný prach, čo je správny názov pre pušný prach, bol v Číne známy už v 7.- 9. storočí. To, že sa skladá z dusičnanu draselného (KNO3), uhlíka (dreveného uhlia) a síry bolo známe už dlho. Ale tie pomery, v ktorých bolo treba zmiešať jednotlivé zložky, boli záhadou. Ako inak, aj tu Baconovi pomohla bronzová hlava. Tvrdí sa, že pri miešaní zložiek, hlava radila ako pomocník a pracovala tak dlho, že od vypätia explodovala. Je to samozrejme nezmysel, pri miešaní jednotlivých zložiek vybuchla zrejme zmes, teda pušný prach, pričom so sebou „zobral“ aj hlavu.
Bacon študoval v Oxforde, kde prišiel relatívne krátko po tom, ako z neho odišiel Grosseteste, teda jedna z historických postáv, ktorá mala čosi do činenia s bronzovou hlavou. Bacon vraj bronzovú hlavu neskonštruoval sám. Jeho pomocníkom bol iný františkánsky mních Thomas Bungay (1214-1294). O Baconovi by sme mohli písať dlho predlho, možno sa k tomuto brilatnému mozgu a svojráznej postave dejín sa ešte niekedy vrátime.
To, čo je potrebné spomenúť a zdôrazniť je, že Bacon je dodnes vzorom pre tých, ktorí sa venujú vedeckému bádaniu. Jeho vedecká metóda je vlastne nikdy sa nekončiaci uzavretý kruh. Začína sa pozorovaním a následnou otázkou. Otázka sa týka oblasti budúceho výskumu. Za ňou nasleduje hypotéza, ktorá sa testuje experimentom. Po experimente sa analyzujú získané výsledky, z ktorých sa vyvodí záver. No a zo záveru plynú ďalšie otázky. Kruh sa uzavrel a pokračuje po špirále poznania ďalej. Tu si ostáva len povzdychnúť a opýtať sa: Kto z dnešných „vedcov“ sa aspoň približne riadi Baconovými pravidlami? (Namiesto vedy tu máme „sciencebusiness“ a namiesto reálnych výsledkov je tu 80-95% publikácií, ktoré sú „crap“). Bacon, spolu s bronzovou hlavou, by sa dnes veľmi čudovali.
O hlavy (nie je isté či bronzové) nebola núdza ani u templárskeho rádu. Templári, oficiálne Chudobní ochrancovia Kristovi a chrámu Šalamúnovho, boli vojensko-mníšsky rytiersky rád. Rád bol založený v roku 1119. V noci z 12. na 13. októbra (v piatok) 1307 boli všetci templárski rytieri vo Francúzsku zatknutí. (Povera v nešťastný piatok trinásteho vznikla práve vďaka tomuto dňu). Oficiálnym dôvodom bolo to, že členovia rádu na miesto Krista uctievajú Bafometa. Presnejšie - hlavu, ktorú žalobcovia nazvali Bafometom. A zase tá hlava. Vraj ich bolo niekoľko, rozprávali a odpovedali na otázky. Odkiaľ templári mali rozprávajúce hlavy zostáva záhadou.
Aby sme spomenuli trochu tajomna spojeného s hlavou, či hlavami aj na Slovensku, tak citujme z útlej knihy „Kostol Všetkých svätých v Ludrovej-Kúte – SVEDOK STÁROČÍ“, ktorej spoluautor je aj môj kamarát, Jozef Vandák: „V areáli kostola sa údajne kedysi našla kamenná imitácia hlavy Bafometa, doposiaľ neidentifikovanej záhadnej bytosti, ktorú mali mať v úcte templári. Do Európy mal hlavu Bafometa priviesť neskorší pápež Silvester II. (999-1003), ktorý ju mal nájsť po ceste po maurskom Španielsku. Jej výnimočnosť spočívala v tom, že mala odpovedať na všetky položené otázky. Štefan Nikolaj Hýroš uvádza, že daná imitácia sa našla v roku 1594, keď kopali hrob Jánovi Tholtovi... Práve keď mu kopali pri kostole hrob, mali nájsť imitáciu hlavy Bafometa. Keďže sa ľudia domnievali, že ide o pohanskú modlu, hlavu rozbili na kusy.“
Publikované: 29.12.2025