Pred niekoľkými dňami „sme tu mali liek na rakovinu pankreasu“. Napr. https://www.startitup.sk/legendarny-onkolog-nasiel-kluc-k-vylieceniu-rakoviny-pankreasu-objav-vypina-agresivny-nador-v-tele/
Tieto a iné podobné titulky vedia zneistiť. U tých, ktorí potrebujú pomoc. „Zabudnú si prečítať“, že to bolo „len“ na myšiach. Našťastie sa ozvali aj kritické hlasy (https://english.elpais.com/science-tech/2026-02-09/the-true-story-behind-mariano-barbacids-first-effective-therapy-against-pancreatic-cancer.html?ssm=TW_CC) kde o.i. napísali toto:
Viac ako sto ľudí s rakovinou pankreasu napísalo španielskemu Národnému centru pre výskum rakoviny (CNIO) a požiadalo o pomoc vedca Mariana Barbacida, ktorý 27. januára zvolal tlačovú konferenciu, aby predstavil sľubné výsledky experimentu s 45 myšami, ktoré podľa neho boli „vyliečené“. Štyria zamestnanci centra potvrdili tento prílev zúfalých správ a dodali, že niektorí pacienti sa dokonca dostavili k dverám výskumného ústavu v Madride v nádeji, že budú môcť osobne hovoriť s Barbacidom.
Biochemik zverejnil svoje výsledky 2. februára v najsledovanejšej španielskej televíznej relácii El Hormiguero. Moderátor Pablo Motos vyhlásil: „Je to zázrak.“
Potom, čo ich článok odmietol prestížny časopis Nature, uverejnili svoju štúdiu 2. decembra v časopise PNAS, ktorý vydáva Národná akadémia vied USA. Keďže Barbacid je akademik, má právo uverejňovať svoje práce prostredníctvom zrýchleného procesu, pri ktorom je recenzné konanie o niečo menej prísne. Táto štúdia s 45 „vyliečenými“ myšami zostala takmer dva mesiace bez povšimnutia, až kým vedec 27. januára v spolupráci so súkromnou nadáciou CRIS Cancer Foundation zorganizoval veľkú tlačovú konferenciu. Potom sa stala svetovou správou. Jeden z najčítanejších denníkov na svete, The Times of India, uverejnil titulok: „Španielsky vedec objavil liek na rakovinu pankreasu, čo je významný medicínsky prelom.“
A:
Posolstvo kampane sa zameriava na Barbacida: „Podarilo sa mu vyliečiť rakovinu pankreasu u myší a teraz potrebuje našu podporu, aby ju vyliečil u ľudí.“ Video je viac zavádzajúce. Biochemik v bielom plášti vyhlásil: „Som Mariano Barbacid a ako ste videli vo všetkých správach, môj tím a ja sme dosiahli úplnú a trvalú regresiu experimentálnych rakovín pankreasu, ale to nie je náš cieľ. Naším konečným cieľom je byť schopní vyliečiť rakovinu pankreasu u pacientov. A čím skôr, tým lepšie. Preto potrebujem vašu pomoc.“
Lenže v spomínanom linku je takáto vsuvka:
V ostrej odpovedi ministerstvo, ktoré vtedy viedla biologička Cristina Garmendia, vyjadrilo poľutovanie nad „falošnými očakávaniami“, ktoré vyvolal Barbacid, „ktoré využívajú bolesť a strach, ktoré táto choroba vyvoláva v populácii“. Ministerstvo v bezprecedentnom konflikte varovalo: „Základné zistenia u myší by sa nemali oznamovať tak, ako keby liečba u ľudí bola na dosah ruky.“
Čo mi toto len pripomína? Hej, rok 2016. Illusion de déjà vu. Vtedy sa mi istá osoba vyhrážala, že ma nechá vyhodiť z roboty. Ak nestiahnem článok. Ten článok bol publikovaný v ukrajinskom časopise (Lakota J, Gocarova K, Spanik S. Treatment of metastatic head and neck cancer with mesenchymal stem cells combined with prodrug gene therapy. Exp Oncol. 2015 Dec;37(4):298. PMID: 26710845).
Bol to desiaty časopis, do ktorého sme danú prácu poslali, kde ju (konečne) prijali a následne publikovali. Prvým neúspešným pokusom bol The New England Journal of Medicine... O čo v tejto práci išlo? Jednoznačne sme potvrdili, že spôsob liečby „rakoviny“, vyvolanej na myšiach ľudskými nádorovými bunkami nie je možný u človeka. Dokonca je pre pacientov nebezpečný. Jáj, ale to by nemohli byť medicínski primitívi, aby to pochopili. Človek si takto vyrobil nepriateľov, s ktorými sa neradno ťahať za prsty, hi, hi. Nebudem spomínať mená, pre mňa to po desiatich rokoch nemá nijaký význam. V roku 2019 bola publikovaná práca „Terapeutické“ mezenchýmové kmeňové bunky v liečbe onkologických pacientov – pravda alebo omyl?“ (MUDr. Ján Lakota, CSc., prof. MUDr. Stanislav Špánik, CSc., Onkológia (Bratisl.), 2018;13(1):66-67) V závere sme napísali toto:
Vyššie opísané poznatky sú zhrnuté do nasledovných bodov:
1. „Terapeutické“ MSC u človeka neputujú do nádoru či jeho metastáz, a to ani pri systémovom, ani pri lokálnom podaní.
2. „Terapeutické“ MSC u človeka pri systémovom podaní putujú do kostnej drene. Tu sú schopné („terapeuticky“) spôsobiť jej čiastočný útlm. Stupeň útlmu je pravdepodobne závislý od dávky buniek a predliečenosti pacienta.
3. „Terapeutické“ MSC sa u človeka po i.v. podaní v nijakom prípade nezachytávajú v pľúcnom riečisku.
4. Akékoľvek mechanické prenášanie výsledkov získaných na myších či potkaních modeloch je podľa nášho názoru neprípustné a nebezpečné pre pacienta.
P.S. Aby som bol úprimný, môj „list editorovi“ o tejto problematike bol publikovaný o niečo skôr, v roku 2018:
Lakota J. Fate of human mesenchymal stem cells (MSCs) in humans and rodents-Is the current paradigm obtained on rodents applicable to humans? J Cell Mol Med. 2018 Apr;22(4):2523-2524. doi: 10.1111/jcmm.13561.
Publikované 15.02.2026