Najdôležitejší systém krvných skupín človeka bol objavený v roku rakúskym lekárom Karlom Lansteinerom, ktorý pracoval na univerzite vo Viedni. Landsteiner rozdelil krvné skupiny na tri – A, B a C. Krvná skupina C bola neskôr premenovaná na krvnú skupinu O (z nemčiny Ohne – znamená „bez“). Krvná skupina AB bola objavená o rok neskôr Landsteinerovými žiakmi. Landsteiner za svoj objav získal v roku 1930 Nobelovu cenu za fyziológu a medicínu. Ak budete sledovať iné zdroje, dozviete sa, že pravdepodobne prvým na svete, kto správne opísal delenie (ľudskej) krvi na štyri krvné skupiny, bol český neurológ a psychiater(!) Jan Janský. Na základe vyše troch tisíc vyšetrení vysvetlil javy aglutinačnej (zrážavej) reakcie, ktorá má základný význam pre určovanie krvných skupín ľudí. Jednotlivým krvným skupinám priradil označenie rímskymi číslicami I, II, III a IV. Pomenovanie A, B, AB a 0 (nula) sa prijalo až v tridsiatych rokoch minulého storočia. Keby sme mali byť úprimní, tak Janský bol pri svojom objave exaktnejší ako Landsteiner, hoci krvné skupiny objavil akoby „náhodou“. (Landsteiner pre svoj objav „potreboval“ len okolo dvadsať svojich kolegov). Pri svojej práci psychiatra sa snažil zaradiť svojich pacientov do istej typológie, a to podľa vlastností krvi. Teda podľa ním objavených krvných skupín. Práve z tohto obdobia pochádza aj jeho habilitačná práca „Hematologická studie u psychotiků“. Mimochodom, Janský bol nadšený propagátorom darcovstva krvi. „Zaslúžilí“ darcovia krvi (a krvných komponentov) sú od roku 1960 až dodnes na Slovensku (a v Čechách) oceňovaní plaketou profesora MUDr. Jana Janského. Samotný Landsteiner tiež nezaháľal. V roku 1927 objavil systém krvných skupín MN a P. V súčasnosti poznáme viac ako 30 krvných systémov. Kvôli exaktnosti spomeňme aspoň AB0 (alebo ABO), MNS, P. Rh, Lutheran, Kell, Lewis, Duffy, Kidd... Najdôležitejším krvným systémom je systém AB0 (alebo ABO v západnej literatúre).
Doteraz sme rozprávali o AB0 systéme (AB0 antigénoch). Tu je potrebné sa zmieniť o „mysterióznom“ fenoméne. Tento fenomén je popísaný už odvtedy, kedy boli objavené spomenuté krvné skupiny. To, čo pozoroval Landsteiner (koniec koncov aj Janský), keď experimentoval s krvou kolegov, bolo to, že krv od jedného kolegu sa zrážala s krvou iného kolegu. Tie krvi, ktoré sa navzájom nezrážali, boli od kolegov, ktorí mali rovnakú krvnú skupinu. Dnes vieme, že človek s krvnou skupinou A má v plazme protilátky proti antigénu B, človek s krvnou skupinou B má v plazme protilátky proti antigénu A. Človek s krvnou skupinou AB nemá v plazme nijaké protilátky. „Najzúrivejšia“ je plazma s krvnou skupinou 0. Tá obsahuje protilátky proti antigénu A ako aj B. Nie je pravda, že človek s krvnou skupinou 0 je univerzálny darca – môže dať krv komukoľvek. Pravda je, že môže komukoľvek darovať erytrocyty, ktoré sú zbavené „zúrivej“ plazmy. Ak sa pacientovi podá tzv. nekompatibilná krv (napr. krvná skupina A krvnej skupine B, alebo naopak), pacient môže zomrieť. Udáva sa, že „smrteľná dáva“ je okolo 30 ml krvi. Domnievam sa, že lekári aj pacienti by toto veľmi neradi „testovali“.
Prečo sa vlastne protilátky (ako bolo spomenuté vyššie) proti – A a B antigénom vôbec vytvárajú? Sú prítomné vždy, okrem krvnej skupiny AB, ktorej „vlastník“ pochopiteľne v plazme nijaké protilátky nemá. To ja veru neviem. A obávam sa, že to nevie nikto na svete. Ako hovorí môj kamarát – je to experimentálny fakt. Jedným z možných vysvetlení je toto: Keď sa jedinec narodí, začnú jeho črevo osídľovať saprofytické baktérie, ktoré na povrchu svojej bakteriálnej steny majú AB0 antigény. Rovnaké antigény sa nachádzajú aj na peľových zrnách. Novorodenec po narodení nemá protilátky proti AB0. Tie sa začínajú vyvíjať paralelne s kolonizáciou čreva baktériami. V podstate ide o obrannú reakciu proti baktériám – potenciálnym patogénom. Pochopiteľne imunitný systém nedovolí tvorbu protilátok proti „vlastným“ antigénom, v tomto prípade vlastnej krvnej skupine. Čiže vzniknú protilátky len proti tej krvnej skupine, ktorú jedinec nemá. Páči sa Vám toto vysvetlenie? Mne veľmi nie, ale lepšie v súčasnosti neexistuje. Ako potvrdenie daného pozorovania, môže slúžiť aj argument, že deti, ktorých črevo nie je kolonizované baktériami, protilátky nevytvárajú. Zaujímavé je, že protilátky proti AB0 sú triedy IgM. (Protilátky triedy IgM sa objavujú napr. aj skoro po infekcii. Sú relatívne „ťarbavé“ a nedvižné, neskôr ich vystriedajú protilátky triedy IgG. To sú už iní borci.) Ale v prípade protilátok proti AB0 pretrvávajú celý život protilátky triedy IgM. Pripomína to stav „trvalého ohrozenia“ a doslova neochotu imunitného systému zmeniť „režim“. A aby to bolo ešte zamotanejšie, zistilo sa, že v plazme zdravých jedincov sú prítomné protilátky aj proti vlastným krvným skupinám. Tieto protilátky sú akoby „držané na uzde“, proti vlastným erytrocytom nereagujú. Jednoducho tam sú a akoby číhali na príležitosť, ktorá sa im počas života jedinca skoro nikdy nenaskytne.
O profesorovi Janskom bol natočený film „Tajemství krve“ (1953), režisérom je Martin Frič. (https://cs.wikipedia.org/wiki/Tajemstv%C3%AD_krve )
https://prehrajto.cz/tajemstvi-krve-1953-czdab/681c92ee1c424
P.S. Obrázok je prevzatý z ukážky filmu https://www.youtube.com/watch?v=MMkYo_UtW1M
Publikované: 03.01.2026