Alebo ako nám na školách „oddejiňujú“ naše dejiny. O Jonášovi Záborskom, je v učebnici Literatúra II. toto:
Ak si spomínate, tak dielo „Dva dni v Chujave“ so svojimi dvomi časťami „Deň škaredý“ a „Deň pekný“ bolo kedysi predmetom povinného čítania a rozoberalo sa na hodinách slovenského jazyka a literatúry.
Už tu (https://sk.wikipedia.org/wiki/Jon%C3%A1%C5%A1_Z%C3%A1borsk%C3%BD ) je Jonášovi Záborskom viac:
„Je autorom klasicistických básnických skladieb (Žehry, Vstúpenie Krista do Rája), satirických próz (Faustiáda, Šofránkovci, O siedmich vojvodoch maďarských, Chruňo a Mandragora, Frndolína), didaktických humoresiek (Dva dni v Chujave, Kulifaj), autobiografických próz (Panslavistický farár), historických poviedok (Buld, Svätoplukova zrada, Mazepova láska) sylabotonickej básnickej skladby (Smrť Jánošíkova) a mnohých drám (Posledné dni Veľkej Moravy, Arpádovci, Odboj zadunajských Slovákov, Pansláv, Holub, Bátoryčka, Striga, tzv. Lžedimitrijád atď.). Napísal rozsiahlu historickú prácu Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových. Hlavnou témou jeho tvorby sú historické fakty a autobiografické prvky. Stal sa nekompromisným analytikom, komentátorom a kritikom romantických ilúzií o živote. Po represáliách voči slovenským inštitúciám poslal svoje rukopisy v roku 1875 Matici českej. Matica česká Záborského rukopisy darovala 12. októbra 1875 Národnému múzeu v Prahe. Národné múzeum v Prahe darovalo v roku 1963 Záborského rukopisy Matici slovenskej. Dnes sú rukopisy Jonáša Záborského uložené v Slovenskej národnej knižnici (SNK) v Martine, okrem originálu rukopisu Dejín kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových, ten ostal v archíve knižnice Národného múzea v Prahe.“
Ale jaj! Aj tu poriadne zavádzajú: „...okrem originálu rukopisu Dejín kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových, ten ostal v archíve knižnice Národného múzea v Prahe“. Pretože toto veľdielo bolo predsa len po neuveriteľných 136 rokoch vďaka pánovi Timotejovi Kubišovi v roku 2012 knižne vydané (https://sk.wikipedia.org/wiki/Dejiny_kr%C3%A1%C4%BEovstva_Uhorsk%C3%A9ho_od_po%C4%8Diatku_do_%C4%8Dasov_%C5%BDigmundov%C3%BDch ) „Sieťová“ verzia knihy je aj tu: https://zaborsky.blogspot.com/
Ja ešte pridávam citáciu Dobroslava Chrobáka, ktoré do úvodu knihy pridal Timotej Kubiš:
„Čoho sa Záborský dotkol, všetko sa osvetlilo, všade vznikol jas. Ale tento jas súčasníkov oslepoval. Bol to pre nich často prináhly prechod z tmy do svetla. Nerozoznávali kontúry, na ktoré im posvietil, oslňovali ich.“
P.S. Jedným z vrcholov hnusu je aj film Piargy, ktorý režíroval Ivo Trajkov podľa knižnej predlohy Františka Švantnera. „Film sa odohráva počas vzniku Slovenského štátu, nachádzame sa tesne pred druhou svetovou vojnou. Pracuje s dvomi časovými líniami, jedna porozpráva príbeh, ktorý viedol ku katastrofe, druhá jeho následky. Prvá časová línia sa odohráva počas fašiangov roku 1939, počas ktorých sa mladá, pekná a chudobná Juliša zoznámi so synom najbohatšieho statkára v dedine. Vzťah medzi nimi však neskončí ako v klasickom romantickom príbehu chudobnej dievčiny a bohatého chlapca. Mladí manželia sa pod jednou strechou s rodičmi chlapca rýchlo dôjdu k rôznym konfliktom. Násilný vzťah medzi otcom a nevestou sa premení na lásku, vytvorí sa milostný trojuholník. V druhej dejovej línii sa dozvieme o tragickej udalosti, ktorá zakončí príbeh, dedinu Piargy zasype lavina. Jediný žijúci svedok udalosti je Johanka, ktorá mala byť nevesta Martina, namiesto Juliše. Napriek žiarlenia sa zo strany Johanky sa Juliša prizná príhodu s násilným svokrom práve jej, neskôr sa mladá dievčina vlastnými očami presvedčí o hriešnom vzťahu medzi starým Roháčom a Julišou.“ https://sk.wikipedia.org/wiki/Piargy
Ak ste čítali Švantnerovu poviedku Piargy, tak sa vám musí rozum zastaviť. Z tejto, podľa mňa jednej z najlepších povedok ktoré napísal, vznikol neuveriteľný paškvil. Niekto si zobral do huby Švantnerovo meno nadarmo. Švantner sa musí v hrobe obracať.
Publikované: 16.06.2025