Skip to Content

Keď si trochu čítate o tom, ako to bolo II

16. júna 2026 pomocou
Ján Lakota

V príspevku „Keď si trochu čítate o tom, ako to bolo“ (https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/ked-si-trochu-citate-o-tom-ako-to-bolo-408 ), som písal o „demokratických“ nafúkancoch z Holandska. Jój, ale sú tu aj iní „matadori“.

 

V článku „Londýn: Zaplatiť za otroctvo – to sa im nevyplatí...“ (https://dzen.ru/a/ai8b2PENm0Ayu0b2)  s podtitulkom „Britskí reformisti navrhujú zastaviť vydávanie víz občanom krajín, ktoré požadujú odškodnenie za stáročia koloniálneho otroctva“.

Podľa „Reform would deny visas over calls for slavery reparations“ („Reforma by zamietla udelenie víz v dôsledku požiadaviek na odškodnenie za otroctvo“) (https://www.bbc.com/news/articles/c4g4w722peyo ) „Strana Nigela Faragea uviedla, že toto opatrenie by sa vzťahovalo na každú krajinu, ktorá by prijala formálny prístup, a zákaz by sa týkal všetkých typov víz, vrátane turistických a pracovných. Veľká Británia prepravila cez Atlantik odhadom tri milióny Afričanov, než túto prax na začiatku 19. storočia zrušila.

Z pôvodného článku:

Návrh na reformu migračnej politiky bol predložený dva týždne po tom, ako Valné zhromaždenie OSN 25. marca schválilo rezolúciu, v ktorej sa transatlantický obchod s otrokmi označil za „najťažší zločin proti ľudskosti“, a vyzvala na pokračovanie diskusie o možných reparáciách za následky otroctva a kolonializmu. Dokument navrhol a pripravil zoskupenie 22 afrických štátov a podporila ho väčšina ostatných krajín globálneho Juhu. Podľa tohto dokumentu, ktorý nemá záväznú právnu silu, otroctvo a koloniálne vykorisťovanie mali dlhodobý vplyv na hospodársky rozvoj mnohých krajín, a preto by medzinárodné spoločenstvo malo diskutovať o opatreniach takzvaného reparatívneho spravodlivosti. Ide o možné kompenzácie, oficiálne ospravedlnenia, ako aj o vrátenie kultúrnych hodnôt, ktoré boli odvezené v koloniálnom období. Kým 123 štátov sa vyjadrilo za, viacero západných krajín odmietlo dokument podporiť.“

 

Ďalej:

Pripomeňme, že otroctvo v Britskej ríši a jej kolóniách bolo oficiálne zakázané od roku 1833, hoci väčšinou len „na papieri“, pretože de facto otrocké vykorisťovanie obyvateľstva väčšiny jej početných kolónií, najmä afrických, pokračovalo až do získania ich nezávislosti na konci 50. – v prvej polovici 60. rokov 20. storočia. Striedajúce sa vlády Spojeného kráľovstva odmietali výzvy na odškodnenie, ktoré sa mohlo prejaviť vo forme finančných, ako  aj symbolických opatrení.

 

A na záver:

Veľká Británia bola zodpovedná za prepravu približne 3,2 milióna otrokov, čo z nej robí druhú najaktívnejšiu európsku krajinu v obchode s otrokmi po Portugalsku, ktoré v 16. až 19. storočí „kontrolovalo“ takmer 6 miliónov otrokov. Až do polovice 70. rokov 20. storočia Briti prakticky vykorisťovali obyvateľstvo svojich afrických kolónií, ktoré dosiahli nezávislosť v rokoch 1975–1976.

V väčšine bývalých európskych metropol však narastá negatívna reakcia na požiadavky reparácií a mnohí politici sa dokonca stavajú proti diskusii o tejto téme s tvrdením, že súčasné štáty vraj nemôžu niesť zodpovednosť za historické chyby. Tak napríklad v polovici roku 2025 na samite Spoločenstva národov v Apii (hlavnom meste tichomorského Samoa) britský premiér Keir Starmer vyhlásil, že „by radšej hľadel do budúcnosti, ako sa zúčastňoval na nekonečných diskusiách o reparáciách za minulosť“.

 

A táto svoloč nás bude buzerovať s „migračným paktom“ ? (https://supermagazin.sk/2025/12/eu-schvalila-migracny-pakt-slovensko-vynimku-neziskalo-bud-migrantov-prijmeme-alebo-zaplatime/ ) Čo ste si navarili, to si aj zjedzte, zloduchovia!  

 

 

P.S. Obrázok je prevzatý z toho istého zdroja ako článok.

 

 

Publikované: 17.06.2026