V prírode poznáme tri evolučné skupiny tvorov, ktoré lietajú. Prvou skupinou je hmyz (napr. motýle), druhou vtáky a do tretej skupiny patria niektoré cicavce (napr. netopiere). Prvým človekom, ktorý dokázateľne letel, bol Abbas ibn Firnas (810 – 887). Podľa „sieťových“ zdrojov to bol „vynálezca, astronóm, lekár, chemik, inžinier, andalúzsky hudobník a arabsky píšuci básnik“. Ibn Firnas skonštruoval zariadenie, ktoré znázorňovalo pohyb planét a hviezd vo Vesmíre. Okrem toho vyrobil aj zväčšovacie sklo (tzv. kameň na čítanie), metronóm a vodné hodiny, prvé atramentové pero, založil v planetárium v Cordóbe. Podľa niektorých zdrojov priniesol (zaviedol?) do Európy desiatkovú sústavu. Teda indo-arabské číslice, ktoré používame dodnes. (Tu trochu odbočíme. Prvým, kto použil indo-arabské číslice, a to v Bagdade, bol „otec“ al-gebry Muhammad ibn Musa al-Khwarizmi (780 - 850)). Ibn Firnas vo veku 70 rokov uskutočnil svoj prvý (a zároveň posledný) let, ktorý trval okolo desať minút. Jeho lietajúci stroj bol vyrobený z bambusového rámu pokrytého hodvábnou látkou a vtáčím perím. Let bol úplne v poriadku, ale pristátie bolo tvrdé. Poranil si chrbticu. Zo svojej chyby sa poučil, napísal knihu o lietaní, pričom zdôraznil potrebu chvosta na lietajúcom stroji kvôli stabilizácii letu.
Ďalším letcom v histórii lietania bol Hezârfen Ahmed Çelebi (1609 - 1640), obyvateľ Istanbulu. S umelými krídlami sa v roku 1638 spustil zo 183 stôp vysokej Galatskej veže neďaleko Bosporu a úspešne pristál v Uskudare na druhej strane Bosporského prielivu. Evliya Celebi, historik, kronikár a očitý svedok, túto udalosť takto zaznamenal vo svojom Seyahatname (cestovateľskej knihe): „ Najprv cvičil tak, že osemkrát alebo deväťkrát preletel nad kazateľnicou Okmeydanı s orlími krídlami, pričom použil silu vetra. Potom, ako sa sultán Murad Khan (Murad IV.) pozeral zo sídla Sinan Pašu v Sarayburnu, vyletel zo samého vrcholu Galatskej veže (súčasný Karaköy) a s pomocou juhozápadného vetra pristál na námestí Doğancılar v Üsküdare. Murad Khan ho potom za jeho čin odmenil vrecom zlatých mincí so slovami: "Tento muž je tajomný: je schopný urobiť čokoľvek, čo chce. Nie je správne sa obklopovať takýmito ľuďmi." Verný svojmu slovu potom poslal Ahmeda do vyhnanstva do Alžírska, kde vedec zostal až do svojej skorej smrti.
Udáva sa, že Hezârfen pri konštrukcii svojho lietajúceho stroja vychádzal z náčrtov Ismail Cevheriho (940 – 1002), ktorý vyliezol na strechu mešity v Nišapúre tak, že si na obe ruky priviazal drevené krídla, ktoré vyrobil, aby sa pokúsil o let. Zhromaždeným ľuďom povedal: "Ó, ľudia, nikto nikdy nevytvoril taký vynález, aký som vytvoril ja. Teraz budem lietať pred vašimi očami. Najdôležitejšou vecou na svete je letieť do nebies. To je to, čo urobím," vyskočil zo strechy mešity, ale po chvíli letu spadol a zomrel.
Ono to s tým lietaním nemali ľahké ani na Slovensku. Taký mních Cyprián by o tom veru vedel rozprávať. Toto je zapísané v expozícii múzea v Červenom Kláštore: Podľa levočského historika Elemíra Koszeghyho, v nezachovanej archívnej listine z čias okolo roku 1760 istý rimavskosobotský profesor po latinsky údajne zaznamenal:
"Bol som v Spišskej Belej na námestí, keď tam z príkazu nitrianskeho arcibiskupa Ladislava Mattyasovszkého z Markušoviec spálili čertov voz. Aparát zhotovil istý fráter Cyprián z lechnického kláštora, ktorý podľa červených skál, z ktorých je postavený, ľud volá Červeným kláštorom. Pri spálení bolo mnoho ľudí a zastavili sa aj ctihodní kanonici zo Spišskej Kapituly. Fráter Cypriánus si pripol čertovu mašinu na vrchu Troch korún a s jej pomocou doletel až k Morskému oku. Pán biskup nebol pri exekúcii prítomný, ale nemali sme možnosť ani vidieť mnícha, ktorého odviedli na miesto, odkiaľ už viac neuvidí hory a nebude v pokušení, aby znovu lietal."