Odohral sa pred 150 rokmi, v apríli a máji v roku 1876.
Podľa https://sk.wikipedia.org/wiki/Batak_(mesto)
„Po páde obrany strávili noc z 1. na 2. mája obyvatelia ukrytí po skupinách v niekoľkých budovách v Bataku. Turecký bašibozuk medzitým doplnili pomácke oddiely z okolitých dedín a ráno 2. mája bol Batak obkľúčený. V meste sa najskôr dostali k Bogdanovovmu domu kde sa nachádzala väčšia skupina obyvateľov. Keďže ľudia poskrývaní v jednotlivých domoch nemali šancu spolu komunikovať a nevedeli čo sa deje vo zvyšku dediny, turecké jednotky ich presvedčili, že väčšina ľudí z Bataku sa vzdala a odovzdala zbrane a že keď urobia to isté, nič sa im nestane. Ľudia skrytí v Bogdanovovom dome nakoniec pristúpili na požiadavky, no vzápätí po odovzdaní zbraní boli zmasakrovaní. Neskôr veliteľ tureckých oddielov Achmed aga prehovoril k miestnym predstaviteľom a nakoniec ich presvedčil, že ak celý Batak odovzdá zbrane, vojská odtiahnu a už nebude nikomu ublížené. Sľub opäť nebol dodržaný a v okamihu, kedy sa turecké oddiely presvedčili, že všetky zbrane sú odovzdané a ľudia sa začínajú rozchádzať do svojich domov, sa začalo systematické masakrovanie obyvateľstva a vypaľovanie domov a všetkých ostatných budov (napríklad v budove školy uhorelo niekoľko sto ľudí). Posledným útočiskom sa pre obyvateľov stal chrám svätej Nedele, nazývaný Batačanmi pre svoje pevné steny a 1,5 metra vysoký múr okolo aj „pevnosť“, kde sa večer 2. mája ukrylo (vnútri chrámu a v chrámovom dvore) posledných približne 2000 ľudí. Turci nezaútočili na chrám priamo, keďže steny poskytovali skutočne dobrú ochranu a vstupovať po jednom cez dvere sa báli. Namiesto toho strieľali dovnútra chrámu cez okná a cez diery v múroch do chrámového dvora. Chrámový dvor sa podarilo dobyť ako prvý no ľudia vnútri chrámu sa stále skrývali. Celkovo prežili Batačania v budove chrámu rozpálenej od požiaru školy, ktorá stála vedľa 3 dni a noci bez jedla, alebo vody, neustále ohrozovaní streľbou cez okná. V noci z 4. na 5. mája turecké oddiely najskôr cez okná nahádzali dovnútra chrámu úle s včelami a napokon zapálené fakle, slamu, naliali tam aj olej a tak zvyšok ľudí skrývajúcich sa v chráme uhorel zaživa.
Bilancia masakru bola otrasná. Z pôvodných predpokladaných 7000 – 8000 tisíc obyvateľov obce ostalo nažive približne 1200 a to z prevažnej väčšiny starých žien a detí. Títo nemali kam ísť, keďže Batak bol vypálený do základov (jediná budova, ktorá ostala stať bol chrám svätej Nedele) a tak prežívali vďaka pomoci ľudí z okolitých dedín a miest. Po niekoľkých mesiacoch sa začali ľudia do Bataku vracať, ale situácia tam, bola veľmi zlá. Podľa svedkov, ktorí v tej dobe Batak navštívili (medzi nimi množstvo zahraničných novinárov a diplomatov) sa ešte rok po tragických udalostiach nachádzali mŕtve telá po celej dedine a aj kostol bol ešte aj po takom dlhom čase po strop plný obhorených mŕtvych tiel. Príčina bola, že preživší boli poväčšine staré ženy a deti, navyše bola väčšina z nich chorých po niekoľkomesačnom hlade a strádaní a jednoducho neboli fyzicky schopní mŕtvych pochovať. Správy zahraničných žurnalistov a diplomatov o tragédii v Bataku však mali aj pozitívny dopad, keďže priviedli mocnosti k prehodnoteniu bulharskej otázky na Balkáne a urýchlili oslobodenie Bulharska.“
Interiér kostola v Bataku dva roky po krvavom potlačení aprílového povstania a masakre obyvateľov dediny. Autor a presný dátum nie sú známe.
Toto je opis vraždy jedného z vodcov Trendafila Kerelova (https://en.wikipedia.org/wiki/Batak_massacre) :
Vražda vodcu Trendafila Kerelova bola mimoriadne brutálna, ako to opísala svedkyňa – manželka jeho syna Bosilka:
„Môj svokor išiel za Bashi-Bazúkmi, keď bola dedina obkľúčená, a stretol sa s Ahmetom Aghom, ktorý povedal, že chce, aby od dedinčanov vyzbierali zbrane. Trendafil išiel a dal ich vyzbierať. Potom, čo ich odovzdali, vystrelili na neho z pištole a guľka mu škrabla oko. Potom som počul, ako Ahmet Agha vlastnými ústami vydal rozkaz napichnúť a upiecť Trendafila. Použil slová „Shishak aor“, čo v turečtine znamená „napichnúť na ražeň“ – podobne ako plátky nazývané kabobs (t. j. ako šiš kebab). Potom mu vzali všetky peniaze, ktoré mal, vyzliekli ho, vypichli mu oči a vytrhli zuby a pomaly ho napichli na ražeň, až mu kolík vyšiel z úst; potom ho upiekli na ohni, pričom bol ešte nažive. Počas tejto strašnej udalosti prežil ešte pol hodinu... Okrem mňa tam bolo prítomných aj niekoľko bulharských žien. Obkľúčili nás Bashi-Bazoukovia, ktorí nás obkolesili zo všetkých strán, aby sme boli nútené sledovať, čo robia s Trendafilom. Domnievali sa, že má ukryté ďalšie peniaze a nechce ich vydať, a preto ho mučili a zabili.“
Americký diplomat Eugene Schuyler píše nasledovne:
„Na všetkých stranách boli ľudské kosti, lebky, rebrá a dokonca celé kostry, hlavy dievčat stále zdobené vrkôčmi z dlhých vlasov, kosti detí, kostry stále zahalené v odevoch. Tu stál dom, ktorého podlaha bola biela od popola a spálených kostí tridsiatich ľudí, ktorí tu boli upálení zaživa.
Tu bolo miesto, kde bol významný obyvateľ dediny Trendafil napichnutý na kopiju a potom upálený, a kde je teraz pochovaný; tam bola odporná jama plná rozkladajúcich sa tiel; tu mlynská hrádza plná napučaných mŕtvol; tu školská budova, kde sa uchýlilo 200 žien a detí, ktoré tam boli upálené zaživa, a tu kostol a cintorín, kde bolo stále vidieť takmer tisíc polorozložených tiel, ktoré zapĺňali ohradu v hromade vysokej niekoľko stôp, ruky, nohy a hlavy trčiace z kameňov, ktoré tam boli márne hodené, aby ich skryli, a otravovali celý vzduch.
Od mojej návštevy bol na príkaz mutessarifa do Bataku vyslaný kaimakam z Tatar Bazardjiku s vápnom, aby pomohol pri rozklade tiel a zabránil morovej epidémii.
Ahmed Agha, ktorý velil pri masakre, bol vyznamenaný a povýšený do hodnosti Yuz-bashi...“
Aha - novodobí zBESnenci:
„V máji 2007 bola v Bulharsku naplánovaná verejná konferencia, ktorej cieľom bolo predstaviť výskum Martiny Balevovej a Ulfa Brunnbauera o formovaní národnej pamäti týkajúcej sa masakru v Bataku. Bulharské médiá informovali, že autori popierajú tento masaker, čo vyvolalo značnú mediálnu kontroverziu. Konferencia bola nakoniec zrušená a viacerí významní bulharskí historici (vrátane Georgiho Markova, riaditeľa Ústavu histórie Bulharskej akadémie vied, a Božidara Dimitrova, riaditeľa Národného historického múzea v Sofii) označili výskum Balevovej a Brunnbauera za „grandiózne falšovanie“. Iní historici tvrdili, že došlo k porušeniu princípu akademickej slobody.
Konferencia sa mala konať v Bataku 18. mája 2007 v rámci projektu s názvom „Feindbild Islam – Geschichte und Gegenwart antiislamischer Stereotype in Bulgarien am Beispiel des Mythos vom Massaker in Batak“ („Obraz islamského nepriateľa – minulosť a súčasnosť antiislamských stereotypov v Bulharsku na príklade mýtu o masakre v Bataku“). Projekt viedli Ulf Brunnbauer a Martina Baleva z Inštitútu pre štúdium východnej Európy na Berlínskej univerzite, ktorí mali na konferencii predniesť aj príspevky.
Bulharské médiá informovali, že vedci popierali, že by k masakru došlo. Vypuklo verejné pobúrenie, rozsiahle protesty a okamžite reagovali starosta mesta Batak, premiér Sergej Stanisev a prezident Georgi Parvanov. Bulharská akadémia vied odmietla možnosť poskytnúť priestory na konferenciu s odôvodnením, že existuje obrovské množstvo hmotných dôkazov a dokumentov o masakroch v Bataku a Peruštičke. Ulf Brunnbauer a Martina Baleva sa ospravedlnili a tvrdili, že pobúrenie bolo založené na nedorozumení a nesprávnych informáciách. Uviedli, že ich zámerom nebolo poprieť masaker, ale kriticky sa pozrieť na niektoré obrazy a fotografie s ním súvisiace – tému, o ktorej Baleva uverejnila článok o rok skôr.“
P.S. Od otomanskej čvargy bolo Bulharsko oslobodené Ruskom v roku 1877. Ale to by nebola západná svoloč, aby to nechala len tak...
P.P.S. Obrázok je prevzatý od Antoni Adam Piotrowski 1889 The Batak Massacre
Publikované: 22.04.2026