Dňa 28.07.2025 o 10.00 som si na https://imhd.sk/ba/doc/sk/24317/Me%C5%A1kania-na-linke-3-v-Petr%C5%BEalke prečítal toto: „Z dôvodu nezabezpečenej preferencie električiek na križovatkách na novej trati v Petržalke je potrebné počítať s meškaniami linky 3 do 5 minút (často aj viac) oproti cestovnému poriadku. Pri plánovaní cesty s prestupom z linky 3 na iné linky odporúčame túto skutočnosť zohľadniť, aby sa predišlo strate nadväzného spoja.
Na zastávkach v Petržalke tiež neboli spustené elektronické tabule. Najbližšie odchody a prípadné meškania si však môžete vždy pozrieť na virtuálnej zastávkovej tabuli.“
Miroslav Válek, dedo Matúša Valla, napísal (prorockú) báseň Smutná ranná električka
Smutná ranná električka
a ja v nej a ja v nej,
už ma vezú
ako v rakvi sklenenej.
Smutno zvonia pred nami
a za nami smutno zvonia
smutné zvonce v smutnom dni,
smutný sprievod pohrebný.
Vždy, keď idem takto k tebe,
vždy, keď idem takto k vám,
plačem ako na pohrebe.
Ľúto mi je vlastnej smrti.
Vždy sa niečo vo mne zrúti,
vždycky niečo pochovám.
Celé mesto je dnes smutné.
Smutné parky, smutná pláž.
A ja smútim preukrutne.
Chodím k tebe, keď ma voláš,
chodím, aj keď nevoláš.
[1] Najlepšia slovenská rocková pesnička sedemdesiatych rokov – aj takéto označenia má Smutná ranná električka. Vytvorili ju dvaja rozporuplní géniovia – básnik a komunistický minister Miroslav Válek a hudobník Marián Varga.
...
Varga zhudobnil báseň Miroslava Válka, v roku 1972 už prominentného komunistického funkcionára, ministra kultúry, no zároveň básnika, ktorý koncom päťdesiatych rokov zásadne zmodernizoval slovenskú poéziu. Veľa ľudí má naňho ťažké srdce, no iní zároveň hovoria, že Válek dokázal mnohým kolegom spisovateľom, ktorých komunistický režim šikanoval, nenápadne, ale účinne pomôcť. Keby text Smutnej rannej električky napísal niekto iný, na Zelenej pošte by táto pieseň nebola, pretože je depresívny a plný smútku, pohrebov, rakiev a umierania. Také niečo by komunisti nepovolili, ich oficiálnym kánonom bol optimizmus - keď budujeme lepšie zajtrajšky, nemôžeme byť predsa smutní. Vyhodiť text ministra kultúry si však nikto nedovolil, Válka sa báli aj najväčší komančovia, možno aj preto vydržal ministrovať až do roku 1988. zdroj: kultura.sme.sk
P.S.: „...Také niečo by komunisti nepovolili, ich oficiálnym kánonom bol optimizmus - keď budujeme lepšie zajtrajšky, nemôžeme byť predsa smutní...“ Mali pravdu. Dovtedy, pokým bude pokračovať v Bratislave yevallovanie aj môjho mesta, smiechu nebude konca kraja.
Publikované: 28.07.2025