Tento článok som prebral z mojej knihy Malé pokusy o vysvetlenie veľkého diela 2, str. 169
Neurológ DARPA a vedúci programu neuroetických (sic!) štúdií na Georgetownskej univerzite vo Washingtone, DC, Dr. James Giordano, ktorý je tak isto odborníkom na zbrane, zahájil svoju (verejnú) prezentáciu na vojenskej akadémii vo West Point týmito slovami: „Mozog je a bude bojiskom 21. storočia. Koniec príbehu.“ ( https://www.youtube.com/watch?v=Se-KZI90aDI ) (Áno, povedal to presne takto.) Na jednom z obrázkov na prednáške ktorý sa nazýva „Novel neuroweapons“ („nové neurozbrane“) sú spomínané tri skupiny neurozbraní:
1. Tzv. „in-close“ (doslova obkolesujúce) farmaceutika a organické neurotoxíny.
2. Vysoko smrteľné neuro - mikrobiologické agensy.
3. Nanočasticové neuroagensy.
Do prvej skupiny skupiny patria vysokošpecifické agensy, ktoré bude možné použiť v ultranízkych koncentráciách na konkrétnych jedincov. Napr. na diplomatov, štátnikov, opozičných vodcov. Nezabijú ich, ale doslova deštruujú ich psychiku počas verejného vystúpenia, takže sa pred verejnosťou začnú správať „nehorázne“. Druhú skupinu predstavujú mikroorganizmy, ktoré sú schopné spôsobiť neuropsychiatrické poruchy a zmeny osobnosti u veľkej skupiny obyvateľstva. Zároveň sem patria geneticky modifikované mikroorganizmy, ktoré majú zvýšenú schopnosť spôsobiť chorobu alebo smrť jedinca práve infikovaním mozgu. Do tretej skupiny zaradil tento „neuroetik“ nanočastice na báze olova a/alebo uhlíko-kremíkových zlúčenín, ktoré po vyzrážaní sa v mozgu spôsobia rozrušenie synapsových sietí. Patria sem tiež (neprezentované) zlúčeniny, ktoré spôsobujú vnútrolebečné krvácanie. Ich použitie je „in-close“ alebo aj v širšej populácii, pričom vznikne „epidémia“ toho, čomu sa ľudovo hovorí porážka (náhla hemoragická cievna mozgová príhoda).
No, majú pekne rozpracované, v nijakom prípade nepochybujem, že to myslia smrteľne vážne. Hlavne v „obrannom“ zmysle. Teda proti tým, kto by sa snažil prekaziť ich „celosvetové záujmy“. V prednáške sa ešte spomína všeličo – „umelý“ hmyz, teda hmyz, ktorý má na hlave „mikročip“ a ktorého jedinou úlohou je pichať, pichať a roznášať nákazu u ľudí. Čo sa týka čipov a mikročipov je pre poslucháčov bola prekvapivá nasledujúca skutočnosť. Neuročipy sa spomínali pomerne málo. Išlo o mozgovo-počítačové rozhrania, stimulácie mozgu („zlepšenie zmyslov“) a tzv. translebečná neuromodulácia. Je to zvláštne, pretože o implantácii biočipov do mozgu človeka sa toho popísalo už hodne. Keby sme si zhrnuli to, čo bolo napísané vyššie, tak našinca musí doslova oblapiť hrôza. Hrôza z toho, čím sa ľudia zaoberajú, aby mohli škodiť. Škodiť iným. Jedincom a masám. O tom, že „sa to“ už používa, vôbec nepochybujem.
Ak si spomínate, asi pred desiatimi rokmi sa vehementne diskutovalo o „uložení“ ľudského vedomia na kremíkové čipy. Táto téma samovoľne spľasla ako prepichnutý balón. Nebudem rozoberať prečo, je to strata času. Ale ohlupovať sa celkom darí. Niečo ako pri agende „zmena klímy“. V neurobiológii sa objavila t.č. nová mantra – čítanie myšlienok človeka.
Ďalej budem citovať niektoré pasáže z článku Valentina Kasatonova „Veľký brat chce čítať tvoje myšlienky“, ktorý bol publikovaný 26.10.2023. Pre pripomenutie „Veľký brat“ je opísaný v knihe „1984“ Georga Orwella. Citujem: „Občanov Oceánie kontroluje v záujme Veľkého brata (elity vládnucej strany) myšlienková polícia s rozsiahlou agentúrnou sieťou, ktorá odpočúva a špehuje. Aj pomocou technických prostriedkov: skrytých mikrofónov a takzvaných telescreens – veľkých monitorov, ktoré nielen vysielajú, ale fungujú aj na príjem, teda pre odpočúvanie a vizuálne sledovanie. Jediné, čo sa strane a myšlienkovej polícii nepodarilo v úplne, bolo čítanie myšlienok občanov. Mimochodom, čiastočne však áno – policajní agenti a televízne obrazovky pozorne sledovali niektoré drobnosti správania ľudí – mimiku, gestá rúk, farbu hlasu atď.“
Článok ďalej pokračuje: „V kresťanskej literatúre sa po stáročia často diskutovalo o tom, či diabol dokáže čítať myšlienky človeka. Diabol môže človeka pokúšať, môže mu vnuknúť svoje myšlienky prostredníctvom iných ľudí, môže ho zastrašiť, môže mu spôsobiť mnoho iných zlých vecí. Diabol však nemôže čítať ľudské myšlienky. Tak svorne (doslova „jednodušne“) tvrdia svätí otcovia. Samozrejme, diabol je veľký fyziognomista, diabol dokáže uhádnuť, čo si človek myslí. Preto svätí otcovia učia zachovávať pokoj a vyrovnanosť a ”nenastavovať” sa diablovi.
Ruský publicista a prozaik Alexander Valentinovič Amfiteatrov v knihe „Diabol v každodennom živote, legendách a literatúre stredoveku“ (1911) napísal:
“Názory sa rôznia aj o tomto: poznajúc všetky tajomstvá prírody, poznajú démoni aj tajomstvá ľudskej duše? Môžu preniknúť do hlbín svedomia, špehovať naše myšlienky a pocity? Niektorí to popierajú s odôvodnením, že v takom prípade by človek zostal celý v ich moci, úplne bezbranný voči ich podnetom a pokušeniam. Preto démonom nie je dané vidieť do duše človeka a sú len veľmi dobrí fyziognomisti: podľa vonkajších znakov odhadujú myšlienky a vôľu, čítajú v mysli a citoch, čo v skutočnosti dokáže aj človek, ale diabol má tisíckrát väčšiu zručnosť, skúsenosť a šikovnosť”. Pri prečítaní týchto riadkov zavládne v duši pokoj. Pri „téme“ vedomie na čip to bolo pomerne jednoduché. Ani len netušíme, čo to vedomie človeka je, a išli sme ho uložiť na kremíkový čip. V prípade čítania myšlienok sa človek tak trochu zháči. Ale ako rýchlo zistí, čítanie myšlienok človeka napriek propagande patrí do tej istej sféry kecov. Ako napísal môj kamarát fyzik Valerij v článku „Čo je to myšlienka“: „Vari by Stvoriteľ dovolil, aby sa myšlienky kontrolovali elektromagnetickým poľom vediac, že nezrelé ľudstvo pozná tajomstvá elektromagnetizmu v 20 storočí?“.
P.S. Obchod s nadějí a Obchod s nadějí II
https://www.ceskatelevize.cz/porady/1142743803-reporteri-ct/215452801240037/0/44590-obchod-s-nadeji/
Publikované: 24.10.2025