От «диктатуры пролетариата» к «диктатуре политкорректности»
(https://zavtra.ru/blogs/marksizm_i_frejdizm_kak_modernistskij_izvod_neoiudaizma_chast_4)
„Marxizmus a freudizmus ako modernistická variácia neo-judaizmu, štvrtá časť.“
Záverečná časť:
„Skutočným impulzom sexuálnej revolúcie však nebol ani tak Woodstock, ako skôr Stonewall, odkiaľ sa odvíja história súčasných gay-parád.
V roku 1969 bola Amerika napriek výbuchom mládežníckych nepokojov a rock’n’rollu stále mimoriadne puritánskou a konzervatívnou krajinou. Na homosexualitu sa tu pozeralo ako na ťažký, beznádejný hriech a hoci sa hovorilo o slobode, gejom sa nedávali absolútne žiadne šance. Akýkoľvek homosexuálny akt sa v Amerike považoval za trestný čin. A hoci gay kluby v Greenwich Village fungovali a množili sa, boli pod prísnym dohľadom polície. S cieľom zabrániť šíreniu podobných podnikov vydala newyorská samospráva dokonca zákon zakazujúci predaj alkoholu gejom, pričom okamžite odňala licenciu každému podniku, v ktorom boli gejovia spozorovaní. Na druhej strane boli všetky gay kluby pod kontrolou mafie, zatiaľ čo newyorská polícia bola skorumpovaná, rovnako ako všade inde. Na tomto pozadí vznikol prípad „Stonewall“.
28. júna 1969 vtrhla policajná hliadka do baru „Stonewall Inn“ v Greenwich Village, ktorý bol polícii známy ako útočisko gejov. Bežná razia však nabrala neočakávaný spád. Homosexuáli vyhodení z baru sa nerozbehli ako zvyčajne, ale zhromaždili sa do davu, z ktorého na policajtov lietali fľaše, kamene a „Molotovove koktaily“. Práve táto skutočnosť okamžite spochybňuje všeobecne prijatú verziu o spontánnom charaktere stonewallských nepokojov, ktorá je, mierne povedané, vymyslená: „molotovové koktaily“ sa predsa len tak nepovaľujú pod nohami. Jedným slovom, bežná policajná razia prerástla do organizovaných nepokojov, ktoré neutíchli ani v nasledujúcich dňoch.
Zaujímavé je aj to, že kauza „Stonewall“ vznikla na vlne „boja proti preľudneniu“ – vládnych programov, ktoré veľkoryso financovala rodina Rockefellerovcov a ďalšie významné bankové domy z Wall Streetu, a to za neustáleho kriku popredných novín o „raste obyvateľstva USA ako hlavnom národnom probléme“. A tri mesiace pred opísanými udalosťami viceprezident Medzinárodnej federácie plánovaného rodičovstva (MFPF) Frederick Jaffe v oficiálnom memorande vyhlásil, že jedným zo zásadných spôsobov zníženia pôrodnosti je „podpora rozmachu homosexuality“. Všeobecné šialenstvo neobišlo ani konzervatívca Nixona, ktorý v tom istom roku 1969 vo svojom prezidentskom prejave pred Kongresom označil rast počtu obyvateľstva za „najzávažnejší problém celého ľudstva“ a vyzval k bezodkladným opatreniam.
Na konkrétne kroky sa nemuselo dlho čakať. Tak napríklad prostredníctvom „stonewallských nepokojov“, ktoré boli vytvorené podľa vzoru študentských protivojnových nepokojov tej istej doby, americké homosexuálne lobistické hnutie, ktoré bolo v tom čase už veľmi mocné, prešlo do otvoreného útoku. Hneď po vypuknutí udalostí v „Stonewalle“ sa gay aktivisti zjednotili do „Homosexuálneho oslobodzovacieho frontu“ (po vzore vietkongského „Národného oslobodzovacieho frontu“), posilneného ťažkou artilériou v podobe gay novín „Come Out!“ a „Gay Power!“, ktoré sa z ničoho nič objavili v nemalom náklade.
Ešte pred rokom boli prakticky nepostrehnuteľné, no v roku 1970 už americké gay komunity počítali tisíce skupín. Už pri nasledujúcom výročí nepokojov sa v najväčších amerických mestách konali prvé gay pochody. A o ďalší rok neskôr sa pred rozrastajúcim sa homosexuálnym hnutím poddali Londýn, Paríž, Štokholm a Západný Berlín. Proces nadobudol lavínový a extrémistický charakter. Gay aktivisti doslova prevzali moc, ako revoluční námorníci v roku 1917. Zvonku to vyzeralo ako nekonečné performancie a „šokujúce akcie“, ako napríklad obsadenie kongresu Americkej psychiatrickej asociácie v máji 1970 v Los Angeles, avšak zvnútra mocné gay lobistické skupiny likvidovali svojich nepriateľov prostredníctvom priameho vydierania, veľkých peňazí a vplyvných ľudí.
Takáto stratégia priniesla úspech.
V decembri 1973 Americká psychiatrická asociácia (APA), ktorá bola v tom čase už beznádejne ovládnutá homosexuálnym lobingom, jednomyseľne hlasovala za vyradenie homosexuality zo zoznamu duševných porúch… Takto, podporená peniazmi vplyvných bankárov, hollywoodskej smotánky a politických inštitúcií demokratov, gay revolúcia ako obrovský asfaltový val rozdrvila skľúčenú americkú spoločnosť, uvrhnutú do stavu strnulosti a chaosu…
O 20 rokov po Woodstocku a Stonewalle bude tým istým bleskovým kavalérskym útokom zničený ZSSR. A o ďalších desať rokov, v júni 1999, Ministerstvo vnútra USA slávnostne udelí bývalej budove gay-klubu „Stonewall Inn“ titul Národnej historickej pamiatky. Možno sa dožijeme čias, keď táto pamiatka zostane jedinou národnou historickou pamiatkou USA.
Tak sa odohrávajú revolúcie.“
Publikované: 01.11.2026