Tento text bol publikovaný v mojej knihe MALÉ POKUSY O VYSVETLENIE VEĽKÉHO DIELA 2 . Uverejňujem ho s drobnými úpravami.
Kyjanička purpurová (Claviceps purpurea) patrí medzi tzv. vreckaté huby. Má viacero ľudových pomenovaní, najznámejší je námeľ. Ide o parazitickú hubu. Dominantná rastlina pre jej cudzopasenie je raž, ale nepohrdne ani jačmeňom, ovsom, pšenicou alebo rôznymi trávami. Na konci cudzopasenia vytvoria („infekcie“) hubové vlákna čierny, pevný útvar - sklerócium („odpočívajúci útvar“). V skleróciu sa nachádza množstvo rozličných druhov alkaloidov - ergotamín, ergokristín, ergonovín, ergosín, ergocornín a alfa-ergokryptín. Zároveň sa tu nachádzajú aj ďalšie látky – tyramín, histamín, antrachinóny a iné. Alkaloid ergotamín je pomerne komplikovaná molekula, ktorá obsahuje aj kyselinu lysergovú.
Len pre zaujímavosť, dietylamid kyseliny lysergovej je droga a halucinogén - LSD. LSD bol syntetizovaný švajčiarskym chemikom Albertom Hofmannom (1909-2008) v roku 1938. Samotný Hofmann objavil efekt LSD až v roku 1943, a to náhodou, keď sa mu isté množstvo látky rozlialo na kožu. V 50. a 60. rokoch minulého storočia CIA používala LSD pri výsluchoch v projekte MKUltra.
Otravu skleróciami - ergotizmus poznali už v staroveku (cca 1100 rokov p.n.l.) čínski lekári. Tak isto sa spomína v starovekých asýrskych tabuľkách, v egyptských papyrusoch a niektorých knihách Biblie. Ergotizmus môžeme v zásade rozdeliť na dve formy: Kŕčovú (konvulzívnu) a gangrenóznu (sneťovú) formu. Konvulzívna forma sa prejavuje svalovými kŕčmi, rôznymi deformáciami končatín, halucináciami, demenciou, poruchami reči a osobnosti. Gangrenózna forma sa prejavuje nedokrvením a následným postupným odumieraním a „odpadávaním“ častí tela, hlavne akrálnych častí. Symptómy zahŕňajú: bolesti hlavy, pocit na vracanie, vracanie, slabosť, hnačka, bolesti brucha, nadmerné slinenie, nadmerné potenie, smäd, pálčivé bolesti kože, studenú kožu a končatiny, ťažkosti pri rozprávaní, hučanie v ušiach, oslepnutie, halucinácie, stratu menštruácie, potrat v gravidite. Choroba mala aj názov ignis sacer („svätý oheň“) alebo „oheň sv. Antona“, hlavne pre spomínané pálčivé bolesti v končatinách, ktoré pripomínali horiaci oheň v tele postihnutých.
Pre predstavu ako taký postihnutý človek vyzerá, pozrite obraz Matthiasa Grünewalda „Pokušenie sv. Antona“ z roku 1516. Človek postihnutý ergotizmom je na obraze v ľavom dolnom rohu.
(https://en.wikipedia.org/wiki/Temptation_of_Saint_Anthony_in_visual_arts )
Udáva sa, že smrteľná dávka sklerócia pre človeka je približne 5 g. Kyjanička purpurová a ergotizmus je známy odvtedy, odkedy ľudia začali pestovať raž. Prvý známy („popísaný“) prípad ergotizmu v Európe bol v roku 857. Prvá „dobre“ zdokumentovaná epidémia ergotizmu bola v rokoch 944-945. Vtedy zomrelo okolo 20000 ľudí, ktorí žili v Paríži a v oblasti Akvitánska. V tom čase to bola polovica tam žijúcej populácie.
O pacientov sa starali hlavne členovia rádu sv. Antona. Udáva sa, že na konci stredoveku im patrilo 372 nemocníc. Tieto hagioterapeutické centrá boli prvými špecializovanými európskymi medicínskymi centrami a mnísi rádu sv. Antona mali hlboké znalosti o liečbe ergotizmu a hrozných následkoch otráv. Základom liečby postihnutých ergotizmom („pacientov“) bolo vylúčenie akejkoľvek potravy, ktorá obsahovala raž. Postihnutí teda dostávali jedlá, ktoré neobsahovali hubu (kyjaničku), vína obsahujúce vazodilantanciá (látky rozťahujúce cievy) a analgetické masti. Zároveň sa im aplikoval balzam sv. Antona, ktorý bol prvým transdermálnym prípravkom v histórii (prípravok, ktorý je aplikovaný na kožu a pôsobí systémovo). Recepty na prípravu balzamu a mastí sa stratili, hoci niektoré záznamy o liečbe sa zachovali dodnes. Po roku 1130 už mnísi nesmeli odstraňovať gangrenózne časti končatín alebo liečiť otvorené rany. Ich úlohu prevzali ránhojiči („barbieri“). Znie to čudne, ale veľa postihnutých ergotizmom sa po spomínanej liečbe vrátilo späť ku svojim rodinám. Je veľmi ťažké určiť, koľkokrát „svätý oheň“ udrel na obyvateľstvo Európy. Udáva sa, že existuje 40 záznamov o veľkých „epidémiách“. Napr. v roku 1418 ergotová „nákaza“ v Paríži zabila asi 50000 ľudí. História je plná doslova hrôzostrašných záznamov ergotizmu. Posledný (známy) hromadný výskyt ergotizmu bol popísaný vo francúzskej dedine Pont-Saint-Esprit v roku 1951. Postihnutí trpeli bolesťami brucha, depresiou, agitáciou, nespavosťou, delirantnými až „mystickými“ stavmi, halucináciami ktoré boli „plné ohňa“ a divokých zvierat. Napr. muž, ktorý bol presvedčený, že je lietadlo, vyskočil z roztiahnutými rukami („krídla“) z okna druhého poschodia a po páde na zem s natiahnutými nohami („pristátie“), utekal napriek zlomeninám ešte 50 metrov, predtým ako ho spacifikovalo osem (!) mužov. Ako sa zistilo, istý farmár predal kyjaničkou kontaminované zrno raže mlynárovi. Mlynár zmiešal vymletú múku s pšeničnou múkou a dodal ju miestnemu pekárovi. Výsledok – viac ako 200 otrávených ľudí, 32 ľudí s trvalým psychickým poškodením a 7 mŕtvych.
Vzhľadom na halucinogénny efekt alkaloidov kyjaničky purpurovej môžeme ešte spomenúť nezvyčajné javy, ktoré boli zaznamenané. Ide o tzv. „tanečné epidémie“, ktoré sa vyskytli v Európe mnohokrát. Jedna z nich sa odohrala v roku 1374 kedy tancovali, tancovali a tancovali tisíce ľudí. Prosili kňazov, aby ich zbavili démonov, ktorí ich týrajú, pričom tancujú doslova v mori krvi. Iní kronikári zaznamenali, že ľudia tancovali až dovtedy, kým sa im nepolámali kosti alebo jednoducho skolabovali a zomreli. Pre úplnosť spomeňme ešte halucinácie ako možnú rozbušku „Veľkej francúzskej revolúcie“ v roku 1789, alebo proces s „čarodejnicami“ v Salem, v štáte Massachusetts v roku 1692. Popravených bolo 19 osôb, z nich bolo 14 žien.
P.S. „Dobytie Bastily 14. júla 1789 znamenalo začiatok Veľkej francúzskej revolúcie. Bastilu napadli a dobyli francúzski občania, najmä Parížania, ktorí si mysleli, že z Bastily sú na Paríž namierené delá, ktoré môžu byť použité. Vtedy však už táto pevnosť nemala ako politické väzenie žiadny význam, predstavovala len symbol „Starého režimu“. V posledných dňoch sídlili v nej len siedmi väzni: štyria falšovatelia (Jean de la Corrége, Jean Bechade, Bernard Laroche a Jean-Antonio Pujade), gróf zo Solages (ktorý bol obvinený z incestu) a zvyšní dvaja boli šialenci (jeden z nich bol Ír, známy ako major Whyte, ktorý vôbec nevedel, kde je, ale jasajúci dav ho vyniesol von na pleciach). Dobytie Bastily sa oslavuje ako francúzsky národný sviatok.“ (https://sk.wikipedia.org/wiki/Bastila ) .
No, takto sa tvoria „hrdinské“ dejiny, ktoré oslavujú vo Francúzsku dodnes. Toto jednoducho bez kyjaničky purpurovej nevymyslíš...
N'est-ce pas ?
Publikované: 12.12.2025