Písmo

Písmo je dôležitý znak kultúry národa. Slovanský jazyk bol na našom území už dávno, pradávno a veru ťažko sa spútaval do písma. Predpokladá sa, že najstaršie písmo na svete sa zrodilo v povodí Dunaja.

Je to podobné ako s vynájdením kolesa ( https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/koleso-94 )

Toto napísal Milorad Pavič v knihe Chazarský slovník (str. 50, vydanie z roku 2003): „A potom prišlo k ešte jednému obsadeniu mesta, ktorého meno nosil. Kým Slovania v roku 860 obsadzovali Carihrad, Konštantín tvoril na maloázijskom Olympe v tichu mníšskej cely pre nich zámku – vytváral prvé písmená slovanskej abecedy. Najprv vymyslel oblé písmená, ale slovanský jazyk bol taký divý, že ho atrament nemohol spútať, a preto urobil druhú abecedu z písmen podobných mreži a do nich zavrel onen spurný jazyk. Neskôr, keď bol jazyk Slovanov skrotený a keď ho poučila gréčtina (lebo jeden jazyk učí druhý) mohol sa slovanský jazyk chytiť aj tých prapôvodných glagolských písmen... Daubmannus udáva takýto príbeh o vzniku slovanskej abecedy. Jazyk barbarov sa nijako nechcel dať skrotiť. V istú rýchlu trojtýždňovú jeseň sedeli bratia v cele a márne sa pokúšali napísať litery písma, ktoré sa neskôr bude nazývať cyrilika. Práca sa im nedarila. Z cely bolo krásne vidieť polovicu októbra a v ňom ticho hodinu chôdze dlhé a dve hodiny široké. Vtedy Metod obrátil bratovu pozornosť na štyri krčahy, ktoré stáli na obloku ich cely, ale zvonka, z druhej strany mreží. - Keby boli dvere zamknuté, ako by si sa dostal k jednému z tých krčahov? - spýtal sa. Konštantín rozbil jeden z krčahov, črepy po jednom vtiahol cez mrežu a tu znovu zostavil celý krčah, zlepujúc ho slinami a hlinou z dlážky spod svojich nôh. Takto to urobili aj so slovanským jazykom, rozbili ho na márne kúsky, preniesli ho cez mreže cyrilských písmen do svojich úst a zlepili črepy svojou slinou a gréckou hlinou spod svojich nôh...“

Poklady vykopané v Bojnej rozprávajú iný, čudný príbeh napísaný už v 9. storočí (a skôr).

Na vykopaných pokladoch v Bojnej je nielen písmo, ale aj kresťanská symbolika. Podľa 55 stranovej publikácie: Bojná – Mocenské a christianizačné centrum Nitrianskeho kniežatstva (Karol Pieta a Alexander Ruttkay, 2006) a iných: ( https://hradiskovaly.sk/muzeum-velkej-moravy/publikacie-a-spomienkove-predmety/) bolo „vykopaných“ 6 pozlátených medených plakiet.

Plaketa č.5

Plaketa č.6

Autori píšu: „Preto uvedieme len niekoľko poznámok k problematike byzantského kresťanstva v období, ktoré predchádzalo misii Konštantína a Metoda k stredoeurópskym Slovanom roku 863. Znázorňovanie božských alebo svätých osôb bolo v Byzancii v 8.-9. storočí, ako je známe, základom hlbokých ideových sporov s kolísavým priebehom. V období obrazoboreckého hnutia, teda približne v období rokov 726-843, boli ctitelia obrazov svätých prenasledovaní a v niektorých fázach sporu dokonca aj kruto trestaní. Nechýbalo úsilie odstrániť z chrámov obrazy Panny Márie a Ježiša Krista. Veľké skupiny mníchov, ktorí boli vraj najviac prenasledovaní, utiekli na západ. Plakety z Bojnej mohli vzniknúť podľa našich poznatkov asi práve v období byzantského obrazoboreckého hnutia. Priame byzantské súvislosti ich genézy sú preto takmer vylúčené. Patria do sféry latinského - západného kresťanstva, o čom svedčia najmä latinské písmená - ligatúry nápisov na dvoch z plakiet. Správy o odchode mnohých byzantských mníchov na západ však umožňujú sledovať v ikonografických súvislostiach aj možný odraz takejto migrácie. Napríklad neobvyklé formy latinských kapitálkových písmen na plakete 1, odlišných od klasických latinských kapitálok na plakete 2, navodzujú možnosť uvažovať o nepriamom vplyve gréckych písmen.“ ... „Ikonografia okrídlených postáv, tvar plakiet 5 a 6 a pokusné varianty čítania textov bez najmenších pochybností zaraďujú nález medzi kresťanské pamiatky včasného stredoveku. Na základe latinských písmen sme súbor zaradili medzi pramene podporujúce asi prítomnosť rozličných západných christianizačných prúdov pred misiou Konštantína a Metoda.“

Predtým ako skončím, pridávam text autorov o tom, ako boli plakety „nájdené“:

„Hlavným stimulom pre výskumné aktivity v Bojnej sa, prirodzene, stal súbor medených pozlátených plakiet, ktoré sa podarilo získať za zložitých podmienok. Sú v majetku Nitrianskeho VÚC a Ponitrianskeho múzea. Ich vedecké spracovanie prevzal Archeologický ústav SAV. Podľa informácií získaných od držiteľa súboru sa podarilo identifikovať miesto nálezu na opevnenom predhradí, kde sa v nezistenom čase (údajne asi pred tridsiatimi rokmi) plakety podarilo (vraj náhodou) objaviť v diere pod koreňmi stromu (obr. F 18; F 19). V marci 2003 tu K. Pieta pod označeným stromom vyhĺbil malú sondu v mieste, ktoré evidentne nieslo stopy staršieho rozsiahleho výkopu. Odkrývka na ploche asi 50 x 50 cm sledovala tento starší zásah a vyberaná hlina sa starostlivo preosievala. Podarilo sa získať 14 menších i väčších úlomkov pozlátených plakiet, čím sa potvrdilo svedectvo držiteľa nálezu. Naviac, v hĺbke asi 40 cm sa našla časť obruby plakety v pôvodnom uložení. V roku 2004 sa tu urobila odkrývka - označená ako sonda 5. Plocha s rozmermi 5 x 5 m sa vymerala tak, aby miesto nálezu so stromom bolo približne v jej strede. Zároveň sa opakovane detektorom skontrolovalo bezprostredné okolie sondy, kde sa lokalizovali a zamerali aj najmenšie kovové časti asi do vzdialenosti 20 m od miesta nálezu. Našli sa tam viaceré predmety, napríklad platnička z ostrohy. Nasledoval výkop, pričom od povrchu sa vrstva vyberala drobným náradím a preosievala sa cez jemné sitá, slúžiace pre archeobotaniku (obr. F 20). Na odkrývanej ploche pôdny kryt tvorila tenká, asi 5-10 cm silná vrstva lesného humusu, pod ktorým bola svetlohnedá sypká pieskovitá hlina s malou prímesou drobných kameňov, s ojedinelými črepmi a železnými úlomkami. V hĺbke 40 cm sa objavili ostrovčeky kameňov, s náznakom nejasnej štruktúry v SV časti. Hlbšie hlina prechádzala do štrkovitej štruktúry. Priemerne v hĺbke 60 cm sa dosiahlo rozrušené žulové podložie. Keramické nálezy a malé železné zlomky sa nachádzali tak v pieskovitej vrstve, ako aj v štrku tesne nad podložím. Našiel sa tu aj silex, ktorý možno naznačuje prítomnosť starších horizontov osídlenia. Miesto nálezu v bezprostrednom okolí koreňov stromu sa vyberalo veľmi opatrne drobným náradím a všetka hlina od povrchu sa systematicky preosievala, a to rovnako porušené miesta, ako aj pôvodné vrstvy. Najviac úlomkov plakiet sa našlo tesne pod povrchom, kam sa asi v minulosti dostali neodborným vyzdvihnutím nálezu a manipuláciou s ním. Informácie o uložení nálezu boli veľmi všeobecné. Plakety boli údajne pospolu, poukladané tesne vedľa seba v zvislej polohe tak, že ich bolo treba od seba oddeľovať. Ani pri výskume sa nezískalo veľa nových údajov. Jediný fragment, ktorý sa podarilo nájsť na dne priehlbne vykopanej v minulosti a potom zasypanej, patril k obrube 3. Zlomok bol položený takmer kolmo, čo naznačuje pôvodnú polohu súboru (obr. F 21). Počas výkopu sa systematickým preosiatím plochy podarilo získať asi 40 úlomkov plakiet. Prevažne ide o drobné fragmenty, niektoré z nich však významne doplnili chýbajúce časti okrajov i obrazových častí. Z ostatných predmetov sa našli najmä železné klince. Pre rekonštrukciu pôvodnej podoby nálezu výskum veľmi neprispeli. Zdá sa byť isté, že predmety neboli uložené do zeme spolu s drevenou konštrukciou (schránka na ostatky alebo liturgické predmety, prenosný oltár a pod.), ktorú indikujú klinčeky na falérach. Skôr boli v zemi uschované spolu, možno po zničení či rozobratí pôvodného objektu, na ktorom boli aplikované. Niektoré poškodenia plakiet idú bezpečne na vrub neodborného vyzdvihnutia predmetov, ale treba sledovať aj možnosť, že niektoré z nich vznikli už pred uložením do zeme, pri snímaní plechov z pôvodného dreveného objektu. Súbor pozostáva zo šiestich plakiet a troch kruhových obrúb. Po ich opise sa pokúsime v ďalšej časti štúdie naznačiť interpretačné možnosti vzácnej kolekcie.

„...bolo „vykopaných“ 6 pozlátených medených plakiet.“ Siedma – siedmy anjel z kapitol 15-20 Zjavenia sv. Jána o siedmich anjeloch chýba.

Publikované: 07.07.2025