Skip to Content

Rozsievači moru

„Čierna smrť“ spôsobila mnoho pľúcnych prípadov choroby (tzv. pneumonická forma), v dôsledku ktorých sa baktéria moru šírila medzi ľuďmi vzdušnými kvapôčkami. Súčasníci moru v stredoveku prišli aj na myšlienku možnosti „lepkavej infekcie“, teda pomocou nejakej látky. Na pochopenie príčin vzniku epidémií možno pridať aj celkom materiálne slovo nákaza (infekcia, lat. contagio), to znamená určitá jedovatá látka, ktorá sa môže prenášať z chorého človeka na zdravého človeka, a to priamo, ale aj prostredníctvom bežne používaných predmetov. Ľudia, ktorí ochoreli počas morových epidémií, boli považovaní za infekčných a povinne sa oddeľovali od zdravých ľudí. V morom postihnutých mestách sa objavili prví bioteroristi alebo, ako boli vtedy nazývaní, moroví rozsievači alebo epidemickí démoni, ktorí sa z rôznych dôvodov pokúšali o šírenie moru. Neustále sa uskutočňovali pokusy vyvolať epidémie (mor) prostredníctvom miazmy (zápachu). Na do siahnutie svojich cieľov však útočníci už aktívne používali contagio, teda infekciu.

V Ženeve existovala (funguje dodnes) nemocnica pre pacientov, ktorí majú mor. Na jeseň roku 1530 počas morovej epidémie bol do tejto nemocnice prijatý miestny podvodník Michael Caddoz. Netrpel morom, ale v snahe vymaniť sa z iných problémov predstieral chorobu. Nemocnicu mal rád: bolo oňho dobre postarané, dostával stravu a okrem elixírov aj víno. Uvedomoval si, že tento život nebude trvať dlho, lebo po štyridsiatich dňoch mal byť z nej prepustený. Jeho darebácky mozog vymyslel perfídny plán s cieľom udržať mor v meste. Spojenca našiel v správcovi de Fosigim. Aby si ženevské úrady boli isté, že mor v meste stále zúri, darebáci sa rozhodli otráviť alebo inak urýchliť smrť zotavujúcich sa pacientov nemocnice. Z tiel mŕtvych odrezali morom postihnuté časti, vysušili ich, rozdrvili na prášok a podávali ich chorým ako lieky. Rovnakým práškom posýpali vyšívané vreckovky, podväzky a iné atraktívne veci, ktoré Caddoz v noci rozhadzoval po meste. Vyberal si hlavne domy, kde sa očakávali bohaté zisky (pri úmrtí všetkých členov rodiny prechádzal majetok na nemocnicu). Morovým práškom natieral dokonca aj kľučky dverí. Podľa tohto darebáckeho plánu mali porozhadzované krásne veci sluhu či slúžku ráno pri vychádzaní z domu upútať, aby ich zobrali. Takto sa mala morová nákaza dostať do „bohatého“ domu a spôsobiť smrť jeho majiteľov. V skutočnosti tento spôsob šírenia moru nie je uskutočniteľný.

Ale mor v Ženeve pokračoval z iných príčin a prospel Caddozovi, dozorcom, kňazom, záchranárom a zdravotným sestrám pôsobiacim v morovej nemocnici. Peniaze do nej sa z mestskej pokladnice len tak hrnuli. Ale ako sa hovorí, chamtivosť frajera zabila. Caddoz začal rozhadzovať svoje balíky nielen v noci, ale aj cez deň. Vtedy si to všimli ľudia, ktorí ho dobre poznali. Caddoz bol uvrhnutý do väznice a tam ho syndikáti (v tom čase úradníci zodpovední za súdne prípady) vypočúvali a požadovali, aby prezradil, čo zahodil. Začal zmätene vysvetľovať, že zahodený balík obsahoval materiál z rany na nohe: „Moja rana bola zosmiešnená a chcel som potrestať posmievačov.“ Povedať pravdu ho donútili až mučidlá. Caddoz postupne prezradil správcu, kňazov, sestry a záchranárov. Radní okamžite nariadili zatknutie jeho komplicov. Boli vypočúvaní a mučení. Všetci sa priznali. Vo väzení žili až do Veľkej noci a potom boli popravení, ale nie všetci v rovnakom čase a v ten istý deň. Pred popravou ich viezli na talige po meste priviazaných k tyči a do pol tela nahých. Kat udržiaval na voze oheň. Žeravil na ňom kliešte a na každej križovatke vytrhol nimi z tela rozsievača moru kus mäsa. Potom zločincov priviedli na Place du Molard a sťali im hlavu. Ich telá boli rozštvrtené a ich časti vystavené na rôznych miestach v Ženeve na výstrahu ďalším potenciálnym rozsievačom moru. Utrpenia bol ušetrený iba syn nemocničného správcu. Vzhľadom na jeho mladosť bol „len“ okamžite sťatý. Nepodieľal sa na šírení moru, ale priznal sa, že vedel, ako zostaviť elixír svojho otca. Preto bol zbavený svojho života „nie z pomsty, ale aby sa zabránilo šíreniu zla“.

Pripomína vám to niečo? Mne veľmi:

Nemocnice, ktoré dostávali vysoké príplatky za „kovidové“ lôžka. Umelé nafukovanie čísel nakazených aj na základe nespoľahlivých antigénových testov či RT-PCR testov s „nekonečným" počtom cyklov a bez (aspoň) dvoch paralelných vzoriek. Rozosiatie nákazy pri absolútne nezmyselnom hromadnom testovaní, ktoré sa uskutočnilo pod hrubým nátlakom. Tí darebáci zo Ženevy, ktorí vlastne nespôsobili nové infekcie, by ozeleneli od závisti.

 

P.S. Väčšinu textu som prebral z môjho príspevku v knihe Malé pokusy o vysvetlenie veľkého Diela 2. Zatiaľ nemám dostatočné množstvo podkladov pre „Rozsievačov COVID-19“. Ale niečo predsa existuje..

Napr.:  „Na Slovensku sa v roku 2020 odohral naozajstný aj  bezprecedentný unikát po skončení 2. svetovej vojny – (medzinárodná) vojenská operácia „Spoločná zodpovednosť“, a to  niekoľko vĺn celoplošného testovania obyvateľstva. Ide o  zločin voči ľudskosti, ktorý následne spôsobil smrť 12000 ľudí. Tento zločin uskutočnila organizovaná skupina a ich nohsledi. Uskutočnili sa aj o ďalšie kolá, (znovu) celoplošného testovania obyvateľstva SR.  Hlavní zodpovední aktéri sú: prezidentka republiky Zuzana Čaputová, náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko, predseda vlády Igor Matovič, minister obrany Jaroslav Naď, minister vnútra Roman Mikulec, minister zdravotníctva Marek Krajčí, minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak.

Títo a ich nohsledi rozsievali infekciu ako BESní. Opakujem, darebáci zo Ženevy – „epidemickí démoni“, by ozeleneli od závisti.

 

P.P.S. Obrázok Triumf smrti (asi 1562) od Pietera Brueghela je prebratý z internetu. (https://cs.wikipedia.org/wiki/Pieter_Bruegel)

 

Publikované: 01.02.2026