Na jar v roku 1991, teda takmer pred 35 rokmi som publikoval prácu „ADP is a substrate for the AAUAAA-directed poly(A) addition reaction catalyzed by HeLa cell nuclear extracts“. (Lakota J, Nelson BD. ADP is a substrate for the AAUAAA-directed poly(A) addition reaction catalyzed by HeLa cell nuclear extracts. Eur J Biochem. 1991 Feb 14;195(3):685-9. doi: 10.1111/j.1432-1033.1991.tb15754.x. PMID: 1999190.)
Bola publikovaná (v tom čase) v druhom najlepšom biochemickom časopise na svete - European Journal of Biochemistry. Táto práca bola „základom“ mojej kandidátskej práce, teda práce, za ktorú mi bol po jej obhájení udelený titul CSc.
Poviete si - čo je na tom také čudné? Nuž, po prvé – po tejto publikácii dodnes, teda prakticky 35 rokov po, ako sa hovorí, ani „pes neštekol“.
Po druhé, v práci sa píše o tom, že čím je tzv. polyadenylačný komplex „čistejší“, tak „lepším“ substrátom pre špecifickú polyadenyláciu mRNA je ADP (adenozíndifosfát), a nie ATP (adenozíntrifosfát):
Poviete si, no a? Tak celkom „no a“ to nie je. Pretože ATP (má dve „makroergické“ väzby) je v bunke kľúčovým „prenášačom“ energie. ADP (má jednu „makroergickú“ väzbu) takúto funkciu "prenášača" nemá. Je tak akoby v úzadí „mocnejšieho ATP brata“. Pričom dodnes, vo všetkých publikáciách, učebniciach, je len ATP spomínaný ako substrát pre špecifickú polyadenyláciu! A ADP ako „prenosca“ energie by bol veľmi “zaujímavý“.
Po tretie, práca bola uskutočnená „len“ na nádorovej línii HeLa buniek.
(HeLa bunky je „štandardná“ nádorová línia odvodená z ľudského nádoru pacientky Henrietty Lacks(ovej). Bunková línia „vyrástla“ zo vzorky buniek rakoviny krčka maternice, ktoré boli odobraté z černošky 8. februára 1951. Používajú sa dodnes, ich doterajšia „narastená“ hmotnosť podľa všetkého prevyšuje niekoľko ton...)
Tento fakt predstavuje, teda podľa mňa, absenciu vedomosti ako sa táto reakcia uskutočňuje v normálnych, nenádorových ľudských bunkách.
Teraz to najdôležitejšie: Ak by v „normálnych“, teda nenádorových bunkách, bol substrátom pre špecifickú polyadenyláciu ATP, tak je celkom možné, že máme v rukách jeden zo „zlatých kľúčov“ pre liečbu nádorových ochorení („rakovinu“). Prečo? Pretože nádorové bunky doslova dychtivo prahnú po energii. Ak „siahnu" po ADP namiesto po ATP, tak ten rozdiel v ich energetickej "chudobe" voči normálnym, nenádorovým bunkám je naozaj neuveriteľný. A predstavuje ich Achillovu pätu. Ale my to dodnes nevieme...
Ak aj nie, tak existuje veľa možností ako „uchopiť“ a rozvinúť toto biochemické molekulárno-biologické pozorovanie – ADP namiesto ATP pri špecifickej polyadenylácii mRNA.
Publikované: 23.12.2025