Sloboda a demokracia sú pojmy ktorými je mladá generácia ,,bombardovaná“ už od čias povinnej školskej dochádzky najneskôr počas strednej školy. Bez pochybností môžeme uctievanie týchto dvoch slov prirovnať k dogmatizmu svätej cirkvi katolíckej napr. v otázke zmytia hriechov ukrižovaním. Postupne sa pustíme do oboch dogiem začneme však tou o slobode a demokracii.
Prv než sa pustím do drobnej analýzy by som chcel deklarovať, že nemám nič proti žiadnemu názoru, vychádzam (na priateľskej úrovni) s mnohými ľuďmi ktorých názory opíšem a s ktorými nesúhlasím. Mojím mottom sa po kovide stalo ,,ži a nechaj žiť“ preto sa na celý problém budem pozerať skôr ako na akademickú otázku, hoci občas to bude náročné.
Keďže ma ako matematika, maturita naučila ísť po podstate problému, zadefinujeme si pojmy sloboda, demokracia a tolerancia. Tolerancia ako taká nie je takým typickým pojmom a používajú ju najmä odchovanci bratislavských stredných škôl, čím jej však nemôžeme ubrániť status svätého ducha v tomto náboženstve.
Sloboda – z môjho skromného pohľadu priamo nedefinovateľné. Môžeme definovať prídavné meno slobodná (vôľa) ako možnosť konať podľa akýchsi princípov, ale definovať samotnú slobodu ako možnosť? Možnosť čoho? Evidentne tadiaľto cesta nevedie. Môžeme to skúsiť cez ,,Via Negativa“ (1) ale už zabŕdneme viac do filozofie ako do skutočného života, preto to necháme neuzatvorené. Slovník: možnosť voľne sa rozhodovať, prejavovať voľnosť a p, či samostatnosť. (2)
Demokracia – Slovník: vláda ľudu, princíp vlády väčšiny; forma štátu v rozličných politicko-ekonomických systémoch na ňom založená (3).
Tolerancia -Slovník: Rešpektovanie cudzieho presvedčenia, cudzích názorov, znášanlivosť, trpezlivosť (4)
Počiatočné podmienky sú zadefinované, môžeme sa pustiť do ,,riešenia úlohy“:
V prvom priblížení si nezaškodí pripomenúť históriu. História slobody je uhlom pohľadu každého človeka (čo sa jednému javí ako otroctvo, druhý v tom môže nájsť priestor na sebazdokonaľovanie), preto túto časť opäť preskočme. Demokracia vznikla v antickom Grécku v čase keď boli v tej istej ,,demokratickej“ spoločnosti prítomní otroci. Teda so slobodou veru počiatky demokracie veľa nemali, keďže otrok je vari najvýstižnejším opakom k slobodnému človeku. Nedajme sa však zviesť históriou, veď systémy sa vyvíjajú a vylepšujú. Aspoň sa to tak tvrdí. Tolerancia sa v Európe objavuje najmä v súvislostí s náboženskými reformami v 16-17. stor. Opäť cynickým pokrytectvom je, že to, čo nešlo sedem storočí pred objavením tohto pojmu napríklad aj na území Veľkej Moravy (5) je dnes späté s ,,vládou ľudu“. Ale ako sme už spomínali veci sa, vraj, transformujú.
Slovom z historického kontextu dostávame dojem akejsi nesúdržnosti týchto troch slovíčok až do istého momentu menom ,,Studená vojna“.
V tomto pozoruhodnom období totižto ,,dobrý západ“ (konkrétne SŠA a VB) spája tieto tri slovíčka do ideologického korbáča, ktorým mláti celý svet. Nedodržiavate slobodu a demokraciu? Bomby na vás! (Napr. Laos, Guatemala, Afrika). Zvolili ste si niekoho kto nám nevyhovuje? Vojenská junta všetko napraví (Čile). Čo potom, že títo ,,správni chlapci“ porušujú vlastné pravidlá? Nič. To nikoho netrápi. Čo na tom, že krajiny, ktoré majú vzhľadom na ich geograficko-historickú polohu a skúsenosť iného prirodzeného (Rusko, Čína) geopolitického partnera? A iný typický systém zriadenia (nie tú nádhernú demokraciu, ale napr. autoritárske režimy)? Čo na tom, že sami manipulujeme verejnú mienku novinami (6), ale obviňujeme z toho len tých druhých?
Ale históriu píšu víťazi. Pravda ideológiu nezaujíma, ani to, že história je jeden šedivý príbeh. Tmavo šedivý. A preto dnes budeme čítať a počúvať o tom, ako nás títo ,,skvelí chlapci“ zachránili svojou ideológiou pred socializmom so svojím školstvom, zdravotníctvom a priemyslom. Tým sa pánov z ,,Ost-blocku“ nezastávam, len konštatujem.
Vráťme sa však do súčasnosti. Veď história bola, teraz máme možnosť meniť svet a budovať krajšie zajtrajšky, čo na histórii slov, keď sú za tým čisté úmysly? Nuž spýtajme sa ľudu, tak ako to je v definícií demokracie. Vláda ľudu. Ľud chce vychádzať s Ruskom a Nemeckom (7). Chce mier na Ukrajine. Prečo nie je ani jedna väčšia politická strana, ktorá by pokrývala tieto priania? Kvôli parlamentnej demokracii, a pretože nie je ani jedna taká politická strana. Ale prečo taká politická strana nie je? Prečo akýkoľvek ,,rusofil“, alebo len človek rozumejúci slovíčku geopolitka, je hneď utopený buď masmédiami alebo ,,alternatívou“? Vari toto si praje ľud? Vari je toto ,,rešpektovanie cudzieho presvedčenia“? Nie, sám neschvaľujem mnohé veci mimo západ. Ale z definície geopolitiky: geopolitika = politika + história + geografia (8), či konceptu Hearthlandu je Slovensko niekde inde, ako v atlantických blokoch…
Aby sme neopomenuli slobodu – kde ste boli, vy svedkovia demokraticko-slobodní, počas kovidu? Kde ste chránili práva najprv netestovaných (celoplošné testovanie), neskôr neprekonaných, netestovaných a neočkovaných? Kde boli vaše hlasy? Nepočuli sme ich. Ticho z vašej strany a potreba hrania sa na ,,nadľudí“ ma vždy fascinovalo.
A ešte málo k tolerancii. Požadujete tolerovanie ,,inakosti“ najmä sexuálnej. Prečo ale netolerujete vy kresťanské povedomie väčšiny národa? Väčšina nechce tieto, ,,inakosti“ sama vidieť a už tobôž nie ukazovať ich deťom. Ale vy máte potrebu to pchať ozaj všade. Prečo zrazu ignorujete vlastné demokratické princípy? Opäť ako SŠA počas studenej vojny, aj vy teraz preukazujete obyčajné pokrytectvo. Nič viac, nič menej.
Z vyššie uvedených dôvodov možno usúdiť, že vzhľadom na vaše názory nie ste o nič lepší ako my, obyčajní konšpirátori, takže sa láskavo nehrajte na ,,lepšoľudí“.
Ďakujeme.
Zdroje:
1 1 - https://en.wikipedia.org/wiki/Apophatic_theology
5 - http://www.hradiska.sk/2011/04/zakonnik-velkwj-moravy-zakon-sudnyj.html (aj s diskusiou)
6 - https://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Mockingbird
7 - https://www.sme.sk/svet/c/slovensko-ukrajina-rusko-globsec-trends-grafy
8 - https://www.databazeknih.cz/knihy/geopolitika-ako-sa-to-robi-273475
9 - https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Teorie_Heartlandu&diff=prev&oldid=20392941
P.S. Fotografia „Liptovská Mara“, (foto autor).
Publikované: 10.09.2026, Ján Lakota ml.