Spomínam a nezabúdam.
Uverejňujem celý článok bez mojich zásahov do textu:
„Vedec SAV Lakota bojuje proti mRNA vakcínam, smeje sa kolegom a cituje Harabina. Znevažuje vedecký pokrok, reaguje virologička Pastoreková“
Lekár a pracovník Biomedicínskeho centra SAV Ján Lakota (vpravo) si porozumel aj s exposlankyňou Martinou Šimkovičovou v televízii Slovan.
V mladosti ho považovali za vedecký talent, o jeho postupoch pri liečbe rakoviny vychádzali pochvalné články. Jána Lakotu dnes vyhľadávajú dezinformačné médiá, ktoré sa ním zaštiťujú pri antivakcinačnej kampani.
Slovenská akadémia vied (SAV) sa navonok jasne stavia za očkovanie proti covidu. Podľa oficiálnych vyhlásení považuje vakcináciu „za najúčinnejší a najmenej rizikový spôsob prevencie infekčných ochorení“.
Na sociálnych sieťach však zaznamenávajú väčšie úspechy vyjadrenia pracovníka Biomedicínskeho centra a Centra experimentálnej medicíny SAV Jána Lakotu, ktorý má na očkovanie proti covidu iný názor.
Vakcíny na báze mRNA, teda vakcíny od výrobcov Pfizer-BioNTech a Moderna, označuje Lakota za „rýchlokvasené“, pretože ich vyvíjali a testovali iba niekoľko mesiacov. „Život človeka je príliš vzácny na to, aby sa vyplytval na bohapustý experiment,“ hovorí.
Médiá podľa neho zbytočne strašia covidom, rúška označuje za neúčinné. Lakota argumentuje, že človek za život prekoná viacero koronavírusových infekcií a súčasná pandémia nie je hrozbou, pre ktorú je potrebné prijímať zásadnejšie opatrenia.
Covid má na Slovensku už viac ako 12 500 obetí, podľa počtov nadmerných úmrtí môže byť obetí ešte o štyritisíc viac. Masové zomieranie Lakota vykladá ako následok celoplošných testovaní. „Do celoplošného testovania zomrelo u nás do sto ľudí, napriek tomu nám hovorili, že čelíme šialenému nebezpečenstvu. Podarilo sa však vyvolať strach, ruky sme si prestali podávať, začali sme si dávať masky na ústa, hadr přes pysk,“ hovorí Lakota.
Notovanie si so Šimkovičovou
Tieto a ďalšie svoje názory zhrnul Lakota v rozhovore pre internetovú televíziu Slovan, ktorý sa začiatkom júna rozšíril na Facebooku. Porozumel si v ňom aj s bývalou redaktorkou Markízy a neskôr poslankyňou Sme rodina Martinou Šimkovičovou, ktorá sa stala hviezdou slovenskej dezinfoscény.
Od Šimkovičovej dostal hneď na úvod otázku, čo si myslí o očkovaní detí proti covidu. V odpovedi spomenul slovo „hrôza“. „Keď stratíme deti, stratíme nasledovníkov, stratíme všetko,“ hovoril.
V ďalších minútach Lakota hodnotil aj spôsob, akým vláda od minulého roka bojuje proti pandémii, označil ho za „štátny terorizmus“. Citoval aj bývalého sudcu Štefana Harabina, ktorého v neformálnych rozhovoroch nazýva „Pišta“.
„Pán doktor Harabin povedal, že celoplošné testovanie prebehlo pod hrubým nátlakom organizovanou skupinou. Za takýto hrubý nátlak je doživotie – a to len preto, že v Európe je zrušený hrdelný trest,“ rozprával Lakota.
Vedec a onkológ
Šesťdesiatjedenročný Lakota je skutočný vedec a zároveň dlhoročný lekár – onkológ a hematológ s reálnymi vedeckými výstupmi. Veľkú časť kariéry venoval skúmaniu spontánnej regresie nádorov, teda pacientov, ktorým miznú nádory aj bez medicínskeho zásahu.
V Národnom onkologickom ústave spoluzakladal druhé najväčšie transplantačné pracovisko na Slovensku, na ktorom liečia pacientov pomocou transplantácie ich vlastných krvotvorných buniek.
V takzvanom Hirschovom indexe, ktorý dokumentuje citovanosť autora, má Lakota číslo osem, čo nie je zanedbateľné. Vedci ako Boris Klempa a Pavol Čekan majú H-index podstatne vyššie – na úrovni 28 a 30, viacerí iní však majú výrazne nižší index než Lakota.
Nepríjemná téma pre SAV
Vedenie SAV donedávna nevedelo k Lakotovým vystúpeniam zaujať jasný postoj. Niekoľko mesiacov uplatňovalo taktiku, že ho nebude menovite komentovať a na jeho výroky bude reagovať nanajvýš nepriamo.
Lakota prvýkrát zaujal sociálne siete už koncom decembra minulého roka. Tisíce ľudí vtedy šírili výňatok z jeho rozhovoru pre televíziu konšpiračného magazínu Zem a vek, v ktorom označil rúška za neúčinné a pandémiu covidu za prehnanú hrôzu, vyrábanú médiami.
Bolo to v čase, keď sa nemocnice pre obrovský nápor covidových pacientov dostávali na hranice svojich možností. SAV v reakcii zverejnila výzvu proti „spochybňovaniu poznatkov a šíreniu dezinformácií na tému pandémie“, no bez toho, aby Lakotu priamo menovala.
„Apelujeme na všetkých vedeckých pracovníkov SAV, aby si boli vedomí svojej zodpovednosti za šírenie názorov, ktoré vedú k bagatelizovaniu a diskreditácii vedeckého výskumu v očiach verejnosti, k zosmiešňovaniu poctivej práce ich kolegov a k nerešpektovaniu elementárnych opatrení, ktorých cieľom je spomalenie šírenia pandémie,“ napísala SAV.
Ostrá reakcia od nadriadenej
Lakotu ani toto stanovisko nezastavilo. SAV dosiahla len to, že dezinformačným médiám prestal poskytovať rozhovory pod značkou akadémie vied a začal v nich vystupovať len ako „MUDr. Ján Lakota“.
Napríklad televízia Slovan si ho pred dvoma týždňami pozvala znovu, tentoraz do panelu, v ktorom diskutoval napríklad s donedávna málo známym právnikom Petrom Weisom, ktorý sa zviditeľnil až odporom proti očkovaniu. Záznam tejto ich diskusie mal na Facebooku viac než 150-tisíc zobrazení.
Na posledné Lakotove vystúpenia sa rozhodla – tentoraz už jasne – zareagovať virologička a riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV Silvia Pastoreková, ktorá je v SAV jeho nadriadenou a je aj občas prizvaná do konzília odborníkov, ktorí vláde radia pri pandémii.
Pastoreková Denníku N napísala, že „odsudzuje spôsob, akým Dr. Lakota deformuje, spochybňuje a selektívne zamlčuje vedecké a medicínske poznatky, pričom si často sám protirečí“.
„Veľmi ma mrzí, že v snahe akýmkoľvek spôsobom získať ‚obdiv‘ laickej verejnosti sa neštíti dehonestovať vedcov a nielen ignorovať, ale aj znevažovať vedecký pokrok,“ píše Pastoreková.
Neúčinné vakcíny?
Ako príklad si virologička zobrala niekoľko Lakotových výrokov pre televíziu Slovan. Za klamlivé označila jeho vyjadrenie, že vakcíny proti covidu sú neúčinné, pretože nestimulujú tvorbu neutralizačných protilátok – teda protilátok, ktoré zabraňujú vstupu vírusu do bunky.
„Opak je pravdou. Dnes už je dostupných mnoho dôkazov nielen z klinických skúšok, ale aj z reálneho používania vakcín, že hladiny neutralizačných protilátok po dvoch dávkach sú porovnateľné alebo dokonca vyššie než po prekonaní ochorenia covid-19 s ťažkým priebehom,“ argumentuje Pastoreková a odkazuje na štúdiu, ktorú v máji zverejnil časopis Nature Medicine.
Tieto závery podľa nej potvrdil aj výskum, ktorý robilo Biomedicínske centrum SAV. Aj jeho pracovníci porovnávali protilátkovú odpoveď ľudí jednak po vakcíne a jednak po prekonaní choroby covid-19.
„Výsledky jednoznačne ukazujú, že očkovanie dvoma dávkami u nás používaných registrovaných vakcín vedie k tvorbe neutralizačných protilátok, ktoré sú účinné aj proti alfa a delta variantu,“ dodáva Pastoreková.
„Vyvoláva iracionálne obavy“
Riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV zároveň odmietla výhradu, ktorú nepredkladá len Lakota, ale aj iní kritici, a to, že vakcíny na báze mRNA sú experimentálne a nedostatočne odskúšané. Vo svete sa pritom už pred pandémiou covidu robili klinické testy takýchto vakcín na infekčné i onkologické ochorenia.
Lakota podľa Pastorekovej „vyvoláva iracionálne obavy“ z vakcín na báze nukleových kyselín mRNA, keď hovorí, že pomocou nich sa do ľudského tela vnáša genetická informácia. „Toto isté v skutočnosti robí počas infekcie každý vírus vrátane SARS-CoV-2, ibaže vo väčšom rozsahu než vakcíny,“ uvádza.
V neposlednom rade odmietla aj Lakotove hypotézy, že človek niekoľkokrát za život prekoná koronavírusové infekcie a že covid v tomto smere nepredstavuje nič výnimočné. Pastoreková argumentuje, že vírus SARS-CoV-2 sa výrazne odlišuje od bežných koronavírusov, ktoré spôsobujú napríklad prechladnutie.
„Imunitný systém človeka vírus SARS-CoV-2 pred vypuknutím pandémie nepoznal, preto sa pred týmto vírusom nedokáže efektívne brániť,“ dodáva.
Ako vôbec môže Lakota pri takýchto zásadných sporoch pracovať v SAV?
Riaditeľka Biomedicínskeho centra bez ďalších podrobností uviedla len toľko, že túto otázku budú riešiť „v rámci pracovnoprávnych možností“.
Lakota: Nie sú pre mňa partnermi
V názoroch na očkovania vakcínami mRNA sa Lakota rozchádza nielen s Pastorekovou, ale aj s ďalšími kolegami zo SAV.
Pastorekovej vyjadrenie podporil napríklad aj virológ Boris Klempa, ktorý je predsedom vedeckej rady Biomedicínskeho centra. Medzi zástancov očkovania patrí aj vedúci laboratória molekulárnej imunológie SAV Vladimír Leksa.
Lakota Denníku N povedal, že týchto vedcov nepovažuje za „partnerov do diskusie“. Na rozdiel od neho majú totiž vyštudované prírodné vedy a nie medicínu.
„Títo traja, ktorých ste spomenuli, netušia, o čom rozprávajú v medicíne. Ani jeden nemá titul z medicíny, nemá atestácie a nemá niekoľkoročnú prax v tomto odbore,“ hovorí Lakota.
Za partnera nepovažuje ani nedávno vyznamenaného Pavla Čekana. V rozhovore pre Denník N sa na niektorých Čekanových výrokoch zabával, posmešne ho s narážkou na jeho priezvisko nazval „krompáčom“.
„Keď krompáč, prepáčte, Čekan zapotí niečo o bunkovej imunite, tak je to do popuku,“ povedal Lakota a začal sa smiať.
Nádej slovenskej vedy
Denník N sa rozprával aj s niektorými ľuďmi, ktorí Lakotu poznajú desiatky rokov. Označili ho za sčítaného človeka, ktorý sa dokázal zorientovať vo viacerých náročných odboroch. V jeho vedeckých začiatkoch v 80. rokoch minulého storočia ho považovali za vedecký talent.
„Pamätám si ho ako mimoriadne nadaného človeka. Ako prvý z nás vedel robiť s počítačmi. Vyznal sa nielen v onkológii, ale aj v biochémii, dokonca v matematike,“ hovorí Jordan Kolarov, biochemik a emeritný profesor Univerzity Komenského.
Zároveň však dodáva, že keď pred niekoľkými mesiacmi videl Lakotovo video, v ktorom spochybňoval závažnosť covidu i nosenie rúšok, tak ho to „prekvapilo“.
Lakota sa ešte pred novembrom 1989 dostal ako jeden z mála slovenských vedcov aj na Západ. Rok pôsobil v laboratóriu na Duke University v Severnej Karolíne. „Išlo o jednu z najlepších lekárskych fakúlt v USA,“ hovorí.
Po revolúcii patril k blízkym spolupracovníkom vtedajšieho riaditeľa Ústavu molekulárnej biológie SAV Štefana Kuželu, ktorý okolo seba zoskupoval mladé talenty a spolu s nimi sa snažil na Slovensku budovať novú vedeckú školu.
Chválený médiami
Lakota sa venoval výskumu rakoviny a zároveň klinickej liečbe onkologických pacientov. V Národnom onkologickom ústave sa podieľal na založení transplantačného centra. O jeho práci z času na čas pochvalne písali aj štandardné médiá.
V jednom zo starších rozhovorov opisoval, ako v roku 1992 urobili s kolegami prvú autológnu transplantáciu krvotvorných buniek na Slovensku, teda transplantáciu, pri ktorej je pacient sám sebe darcom.
„V rámci vysokošpecializovanej transplantačnej jednotky, ktorú v roku 1992 založili Peter Fuchsberger a Ján Lakota, bolo už uskutočnených 1500 transplantácií krvotvorných kmeňových buniek,“ bilancovalo pred tromi rokmi Národné onkologické centrum.
V poslednom čase sa zároveň Lakota čoraz viac zbližoval so slovenskou dezinfoscénou. Pre časopis Zem a vek sa k téme očkovania, konkrétne k vakcínam proti chrípke a horúčke dengue, vyjadroval už pred príchodom pandémie. Keď vakcíny ohrozujú imunitu znel titulok jeho článku pre Zem a vek z roku 2019.
Názorovo blízko má Lakota aj k bývalému predsedovi Najvyššieho súdu a ďalšiemu obľúbencovi dezinformačných médií Štefanovi Harabinovi. Na otázku, ako dobre sa s Harabinom poznajú, odpovedal len stručne: „Bez komentára.“
Rešpektuje len lekárov
Jedným z mála známych zástancov očkovania, ktorého Lakota považuje za partnera do diskusie, je Vladimír Krčméry, s ktorým sa poznajú ešte od základnej školy. Vyzdvihuje pri ňom, že je atestovaný lekár s dlhoročnou praxou.
„S Vladom som ochotný aspoň diskutovať, ale s tými spomínanými ‚nelekármi‘ to neprichádza do úvahy,“ poznamenal v narážke na Čekana, Klempu či Pastorekovú.
Zároveň podotkol, že Krčméry vraj pri téme očkovania proti covidu otočil. „Vlado sa jednoznačne vyjadril, že očkovanie je zbytočné, veď si to pohľadajte,“ dodal Lakota.
Denník N ho následne požiadal, aby dodal dôkaz, že Krčméry skutočne otočil. Lakota poslal odkaz na článok konšpiračného magazínu Extra Plus, ktorý zavádzajúco interpretoval Krčméryho staršie vyjadrenia pre televíziu Markíza z mája 2020.
Krčméry sa síce v niektorých odhadoch mýlil – hovoril napríklad, že si nemyslí, že druhá vlna pandémie bude silnejšia. Pokiaľ sa však vyjadroval o vakcínach, tak to bolo od počiatku v duchu, že pozitívne ovplyvnia vývoj pandémie.
„Je mi to šumafuk,“ reagoval Lakota, keď ho Denník N upozornil, že jeho tvrdenie o Krčmérym nesedí.
Krčméry: Je nepresvedčiteľný
Čo na Lakotu hovorí jeho dlhoročný kamarát Krčméry?
Denníku N o ňom povedal, že „je extrémne inteligentný, veľa číta, ale potom nevie vždy odfiltrovať objektívne informácie od tých spochybniteľných“.
„Ľudsky sa s ním snažím vychádzať dobre, zároveň však som zmierený s tým, že je pri svojich názoroch absolútne nepresvedčiteľný,“ povedal Krčméry.
P.S. Autorom článku je Mgr. Vladimír Šnídl. To o Božích mlynoch asi pozná, či?
P.P.S. To, že „nový koronavírus“ je biologická zbraň, som si v prvom polroku 2021 ešte plne neuvedomoval.
Publikované: 21.04.2026