Toxoplasma gondii je vnútrobunkový parazit, ktorý infikuje väčšinu cicavcov na svete. Jeho konečným hostiteľom sú mačky, ako medzihostiteľ mu môžu slúžiť iné stavovce. Toľko Wikipédia (https://sk.wikipedia.org/wiki/Toxoplasma_gondii).
Ako bolo spomenuté, Toxoplazma gondii (Tg) je veľmi, preveľmi rozšírený vnútrobunkový parazit. Konečný hostiteľ, teda hostiteľ v ktorom sa uskutočňuje pohlavný cyklus tohto parazita, je mačka domáca. Konkrétne je to črevo. Výkaly vylučované takouto mačkou sú infekčné a len „čakajú“ na svojho hostiteľa. Medzihostiteľmi Tg sú aj cicavce – hlodavce myši a potkany. Ak sa myš, či potkan nakazí, v rámci nepohlavného cyklu Tg infikuje ich organizmus, najmä mozog. Konkrétne oblasti, ktoré sú zodpovedné za emócie. Povedané inak, myš (potkan) stráca strach pred mačkou. Áno, stráca strach pred mačacím zápachom, a mačku doslova vyhľadáva. Táto „fatal attraction“ (smrtiaca príťažlivosť) je selektívna. To znamená, že infikovaný hlodavec stratí strach len voči mačke. Voči iným nebezpečenstvám je stále v strehu, a nijaký strach voči nim nestratí. Ale do smrteľného nepriateľa, mačky, sa naozaj „smrteľne“ zaľúbi. No a zožratím hlodavca sa Tg vráti ku svojmu definitívnemu hostiteľovi, mačke, kde je „doma“ a kde prebieha jeho pohlavný cyklus. To znamená, že Tg doslova riadi a usmerňuje svoj životný cyklus a to pomocou tvorov, ktorým inteligenciou nesiaha ani po päty. Tu by táto historka o Tg mohla skončiť.
Ale... Tg sú infikované miliardy ľudí. Odhaduje sa, že 20-80% obyvateľov Zeme má protilátky proti Tg. Hodnota percent kolíše podľa jednotlivých krajín. Prítomnosť protilátok proti Tg v sére je znakom toho, že sa jedinec s parazitom stretol, alebo je ním stále infikovaný. Teraz ale nechcem písať o infekciách tehotných žien, ktoré pred otehotnením nemali proti Tg imunitu, a dôsledkoch na vyvíjajúci sa plod. Literatúry je veľa a kto má záujem, si môže problematiku vyhľadať. Predbežné výsledky naznačujú, že Tg môže meniť psychiku aj u človeka. Ženy sa stávajú inteligentnejšie, dynamickejšie a nezávislejšie. Muži sú žiarlivejší, konzervatívnejší a zvyšuje sa ich chlapská súdržnosť. Podľa iných výsledkov parazit môže meniť psychomotorické schopnosti a/alebo ochotu viacej riskovať. Jedinci s latentnou (skrytou) toxoplazmózou majú 2,65(!) násobne vyššie riziko, že budú účastníkmi dopravnej nehody ako jedinci „bežnej“ populácie. Nedá mi zlomyseľne poznamenať, že agresivita a „zvlčilosť“ niektorých vodičov z CZ, HU, PL či SK je naozaj „toxoplazmová“.
Spomínal som, že Tg môže meniť psychiku človeka. Svedčia o tom aj dotazníky, v ktorých mali skúmaní jedinci vyjadriť svoj postoj voči mačaciemu zápachu. Výrazne pozitívny vzťah voči nemu mali jedinci s toxoplazmózou. Niečo ako „fatal attraction“ po ľudsky. Dlhodobo diskutovaným problémom je vzťah medzi infekciou Tg a schizofréniou. Schizofrénia („rozštiepenie osobnosti“) patrí do skupiny endogénnych psychóz. Ide o chronické mentálne zdravotné postihnutie, ktoré výrazne postihuje jedinca, jeho rodinu, ale aj celú spoločnosť. Súčasné antipsychotické lieky nie sú schopné efektívne potlačiť „pozitívne symptómy“ (bludy, halucinácie, poruchy myslenia) asi u 30% pacientov. Sú neúčinné voči „negatívnym symptómom“ (ahedónia-„neschopnosť sa radovať“, emocionálna tuposť, znížená motivácia) a kognitívnym deficitom (pozornosť, pamäť, schopnosť učenia). Za rizikové faktory pre vznik schizofrénie sa v považuje fajčenie marihuany, gravidita a komplikácie pri pôrode, „nešťastné“ detstvo, urbanizácia, imigrácia (v prvej a druhej generácii), niektoré etnické skupiny, infekcia centrálneho nervového systému v detstve.
Takže, čo vlastne „dáva dohromady“ schizofréniu a toxoplazmózu? Epidemiológia schizofrénie a toxoplazmózy sú veľmi podobné. Výrazná pozitívna korelácia sa vyskytovala u rodinných príslušníkov, ktorí mali schizofréniu a toxoplazmózu. Meta-analýzy, ktoré analyzovali koincidenciu toxoplazmózy a schizofrénie poukázali na 2,70 násobné riziko vzniku schizofrénie v prípade infekcie Tg a na 2,73 násobne vyššie riziko ochorenia v prípade prítomnosti protilátok proti Tg. Takéto vysoké riziko vzniku schizofrénie nebolo zistené ani pri analýze „podozrivých“ génov. (V daných analýzach bolo maximálne 1,40 násobné. Teda dvakrát nižšie). U detí matiek, ktoré mali pred alebo tesne po pôrode zvýšené hodnoty IgM (IgM je imunoglobulín - protilátka, ktorý/á je znakom „čerstvej“ infekcie) proti Tg sa schizofrénia vyskytovala častejšie. Pri jedenásťročnom sledovaní profesionálnych vojakov (u ktorých schizofrénia vznikla) sa hodnoty IgM/IgG protilátok pred prvými prejavmi schizofrénie prudko zvýšili.
Niektorí autori, skúsili odhadnúť nasledovné: Ak by sa zabránilo vzniku toxoplazmózy u človeka, len v samotných SŠA by počet schizofrenikov klesol o 335 000 za jedno obdobie ľudského života. Neuveriteľné (i keď len odhadnuté) číslo. Čo nepriamo potvrdzuje tieto názory je fakt, že lieky používané na liečbu schizofrénie (antipsychotiká) bránia deleniu parazita - Tg. Inými slovami neumožňujú jeho ďalší rast. Keď týmito liekmi liečime infikované myši/potkany, strácajú „fatal attraction“ a začnú sa znovu výrazne báť mačiek.
P.S. Toto som nemohol nenapísať:
„To znamená, že Tg doslova riadi a usmerňuje svoj životný cyklus a to pomocou tvorov, ktorým inteligenciou nesiaha ani po päty.“
Podobnosť (!!!) s výrokmi a činmi politikov, komediantov, perohryzov, vedcov, biskupov, ..., ktorí usmerňovali životné cykly obyvateľov Slovenska, a ktorých odbornosť (nie inteligencia!) nesiahala „fachmanom – medicinmanom“ ani po päty, nie je náhodná.
BESy...
Publikované: 06.02.2026