V roku 1966 bola publikovaná kniha Stanislava Lema „Summa Technologiae“. Autor svoju knihu zakončil takto: „Z dvadsiatich aminokyselinových písmen vybudovala príroda „čistý“ jazyk, ktorým – pokiaľ dostane dosť času – dokáže vyjadriť nepatrnou zmenou nukleotidových slabík fágy, vírusy, baktérie, tyranosaury, termity, kolibríky, lesy i národy. Tento jazyk, tak dokonale neteoretický, anticipuje nielen podmienky dna oceánov a horských vrcholov, ale i kvantovanie svetla, termodynamiku, elektrochémiu, echolokáciu, hydrostatiku a spústu ďalších vecí, o ktorých zatiaľ ani netušíme. Robí to výlučne „prakticky“, pretože všetko len uskutočňuje, bez toho aby niečomu rozumel, napriek tomu je jeho nerozumnosť viac schopnejšia ako naša múdrosť. Je nespoľahlivým a márnotratným správcom syntetických výpovedí o vlastnostiach sveta, pozná totiž jeho štatistickú povahu a jedná v súlade s ňou: nepokladá za dôležité jednotlivé výpovede, platí preň celok miliárd rokov trvajúceho prejavu. Naozaj stojí za to sa naučiť takýto jazyk, ktorý vytvára filozofov, zatiaľ čo ten náš len filozofiu.“
Toľko Lem. Tak sa mi vidí, že zopár zloduchov patriacich do kategórie „anus mundi“, sa rozhodlo zneužiť tento jazyk, ba dokonca sa postaviť nadeň. Zopár mien? Baric, Daszak, Drosten, Fauci, Gates, ... A to je len časť tých, ktorí boli a sú „na obrazovke“. Usúdili že uštedria ľudstvu takú lekciu, akú doteraz nezažilo. Modifikáciou vírusu, „v mene vedy“, sa rozhodli zasiať na Zemi phobos et deimos, strach a hrôzu. Zhoda s mesiacmi boha vojny Marsu je samozrejme „čisto náhodná“. Po vyvolaní patričnej „nálady“ sa v „mene vedy“ ľahšie presadzovali rýchlokvasené „vektorové vakcíny“, ktoré ani vakcínami nie sú. Následky „opichávačiek“ vidíme okolo seba dodnes. A (zatiaľ) sa všetci „zodpovední“ hrajú na „mŕtveho chrobáka“. Je na mieste sa opýtať dokedy, ale to by sme už nosili drevo do hory. Mene, mene, tekel, upharsin! Daniela asi volať netreba.