"Veľký podvod s cholesterolom" alebo “Skvelá cholesterolová mystifikácia”.
V roku 1990 sa v časopise „International Laboratory“ objavil „editorial“ - „The great cholestrerol hoax“.
Gabor B. Levy (1913-1999) vydal knihu „Views from my underground ivory tower: A collection of 60 essays on science and society“. Ako je zrejmé s nadpisu, tak kniha obsahuje 60 esejí o vede a spoločnosti. Sken jednej z esejí – „editorial“ je vyššie. Prikladám preklady niektorých častí:
I was delighted, therefore, by the article by R.L. Smith in the November 1989 issue of our sister journal, American Clinical Laboratory, entitled "Dietary lipids and heart disease: The contriving of a relationship." It cites some references which convincingly reinforce the conclusion that "much of the literature relating diet and blood cholesterol with CHD (coronary heart disease) comprises not only the worst scientific research in the history of medicine, but also the worst research in the history of science."
Preto ma veľmi potešil článok R. L. Smitha v novembrovom vydaní nášho sesterského časopisu American Clinical Laboratory z roku 1989 s názvom „Tukové látky v strave a srdcové ochorenia: Vytváranie vzťahu“. Cituje niekoľko odkazov, ktoré presvedčivo potvrdzujú záver, že „veľká časť literatúry týkajúcej sa stravy a cholesterolu v krvi v súvislosti s CHD (ischemickou chorobou srdca) predstavuje nielen najhorší vedecký výskum v histórii medicíny, ale aj najhorší výskum v histórii vedy“.
Equally cheering was the article, "The cholesterol myth," by Thomas J. Moore, in the September 1989 issue of The Atlantic Monthly. Moore’s article includes a revealing historical review on how the medical elite and various government bodies got entangled in gigantic and very costly research projects on intervention in CHD. The article also discusses how these government bodies slipped -into cholesterol madness, despite the early finding that "there is no suggestion of any relationship between diet and the subsequent development of CHD in the study group." Somehow the data were massaged until they showed some indication that very high blood cholesterol may indeed correlate with CHD. This does not apply to the elderly, who represent the bulk with CHD, nor is there any evidence that diet can work significant, lasting changes.
Rovnako povzbudivý bol článok „Mýtus cholesterolu“ od Thomasa J. Moora, uverejnený v septembrovom vydaní časopisu The Atlantic Monthly z roku 1989. Mooreov článok obsahuje odhaľujúci historický prehľad o tom, ako sa lekárska elita a rôzne vládne orgány zaplietli do gigantických a veľmi nákladných výskumných projektov zameraných na intervenciu v oblasti CHD. Článok tiež rozoberá, ako sa tieto vládne orgány dostali do „cholesterolového šialenstva“, napriek skorému zisteniu, že „v študijnej skupine neexistuje žiadny náznak súvislosti medzi stravou a následným rozvojom CHD“. Dáta boli nejakým spôsobom upravené, až kým neukázali náznak, že veľmi vysoká hladina cholesterolu v krvi môže skutočne súvisieť s CHD. To sa nevzťahuje na starších ľudí, ktorí tvoria väčšinu pacientov s CHD, a neexistujú ani žiadne dôkazy, že strava môže spôsobiť významné a trvalé zmeny.
No matter! mere was massive propaganda which convinced most practicing physicians. This stimulated the pharmaceutical companies to develop new, profitable drugs to depress blood cholesterol. Ironically, there is comparable superficial evidence that strokes and colon cancer are linked with low blood cholesterol levels. Most disturbing is that the food industry latched onto the dietary cholesterol craze.
Nezáleží na tom! Bola to masívna propaganda, ktorá presvedčila väčšinu praktických lekárov. To podnietilo farmaceutické spoločnosti k vývoju nových, ziskových liekov na zníženie hladiny cholesterolu v krvi. Ironicky, existujú porovnateľné povrchné dôkazy, že mozgové príhody a rakovina hrubého čreva súvisia s nízkou hladinou cholesterolu v krvi. Najviac znepokojujúce je, že potravinový priemysel sa chytil módneho trendu stravovacieho cholesterolu.
A posledný odstavec:
Samozrejme, malá časť populácie trpí závažnou hyperlipoproteinémiou a inými závažnými klinickými stavmi, z ktorých niektoré sú dedičné. Existuje tiež platný argument, že strava s nízkym obsahom cholesterolu nemôže spôsobiť veľkú škodu – obmedzenie tukov a celkového príjmu kalórií je pre prevažne sedavú populáciu prospešné. Všetci to môžeme akceptovať, ale rozruch, úsilie a náklady sú hrubo neprimerané. Argumenty však aj tak nehrajú žiadnu úlohu, pretože lekárske zariadenia a farmaceutické a potravinárske spoločnosti využívajú vlnu verejnej hystérie a zarábajú na tom obrovské peniaze. Túto vlnu nie je možné zastaviť – ale priatelia, prosím, nechajte ma v pokoji jesť moju večeru!
P.S. Ak vám to niečo pripomína, tak vedzte, že podobnosť nie je čisto náhodná. A to som sa ešte nezmienil o nežiadúcich účinkoch statínov. „Verím vede!“, alebo „Dôverujem vede!“, n’est-ce pas?
Publikované: 19.11.2025