S Vladom som sa zoznámil na ZDŠ. Bol o ročník nižšie. Neskôr sme sa znovu stretli na lekárskej fakulte. Znovu bol o ročník nižšie. Neskôr sme spolu pracovali v nemocnici. Veľakrát sme spolu slúžili nočné služby. On slúžil dvojkovú, ja jednotkovú. Tento rozdiel spočíval v tom, že ja som sa medicíne v tom čase venoval len sporadicky, návštevami lôžkového oddelenia Ústavu klinickej onkológie (ÚKO). Pracoval som vo výskume, na vtedajšom Ústave experimentálnej onkológie (ÚEO). „Robil“ som na kandidatúre. Titul kandidáta vied (CSc.) som obhájil v roku 1990. Téma: Postranskripčná úprava mRNA. V tom čase bol ÚEO spojený s ÚKO jednými dverami. Na jednej strane dverí bol ÚEO, na ich druhej strane ÚKO. S Vladom sa slúžilo dobre. Veľa som sa od neho naučil, o pacientov sa príkladne staral. Ani teraz, po desiatkach rokoch, sa o ňom nič zlé nedá povedať. Vlado z nemocnice odišiel, myslím v roku 1996. Odvtedy sme sa stretávali len sporadicky. Väčšinou som potreboval niečo ja. Vlado ma nevyhľadával, bol zaujatý vlastnými projektmi. Naše cesty sa znovu „prekrížili“ potom, ako som „bol odídený“ z NOÚ. Stretávali sme sa častejšie, ale určite nie tak, ako v deväťdesiatych rokoch.
Zlom nastal v roku 2020, naše vzájomné telefonáty boli intenzívne, maily tiež. So svojimi názormi sme sa proti sebe postavili niekedy v júni roku 2020. Bol to tvrdý stret, Vlado vtedy pre mňa nepochopiteľne otočil o 180 stupňov. Nikdy mi túto zmenu nevysvetlil, ja som ju nikdy nepochopil. Akoby ho doslova „uniesli“ inam...
Náš posledný spoločný telefonát skoro po vyše dvoch rokoch „odluky“ sa odohral v júli 2022. Na Vlada ma upozornil kamarát. Vysvitlo, že Vlado každý týždeň putoval naprieč republikou a po ceste sa vždy ráno zastavil na Starých Horách pomodliť sa k Panne Márii. Vlada som nezastihol, a tak som mu skúsil zatelefonovať. Povedal mi zhruba toto: „Dúče, už som ďalej. Ale ozvi sa mi, pomôžem Ti, lebo Tebe hrozne ublížili.“
Vlado zomrel v predvečer zimného slnovratu, 20.12.2022. Nikdy po tom júli som mu už nezatelefonoval. On mne tiež nie. S jeho smrťou som stratil jediného rovnocenného oponenta. Doslova na potvoru ostali „skromní medicínski primitívi“, niekoľko kotkodákajúcich perohryzov, či zopár úplne neschopných, ale zato poriadne nafúkaných „medicinmanov“. Nuž...
O Vladovi sa zachoval (aj) tento dokument, ktorý vo mne osobne vzbudzuje viac otázok ako mám odpovedí:
https://www.inenoviny.sk/krcmery-vedlajsie-ucinky-aj-na-tehotnych-a-detoch-spozname-za-5-rokov/
„Krčméry dostal na TA3 otázku, na ktorej ako spomenul sa nedohodli. Riešil sa tam spike proteín a tehotné ženy. Podľa uniknutých dokumentov z Japonského testu vakcín vyplynulo, že spike proteín sa mesiace po podaní vakcíny hromadí v mnohých orgánoch, jedným z nich sú ženské vaječníky.
Aký to bude mať dopad na deti, ich psychiku, vývin, plodnosť…sa nevie a ako hovorí Krčméry ani sa to nebude vedieť niekoľko rokov.“
Vedel niečo viac? Vedel niečo, o čom sa len teraz postupne dozvedáme? Ak áno, čo mu bránilo to povedať, a zabrániť tak hroziacej katastrofe?
https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/alarmstufe-rot-a-nielen-na-slovensku-180
P.S. Distribúcia „vakcíny“ Pfizer po jej podaní. Najviac sa za 48 hod akumuluje vo vaječníkoch (ovaries) – 12,3 a v slezine (spleen) – 23,4.
Publikované: 01.11.2025