V septembrovom čísle časopisu Zem a Vek v roku 2024 bol publikovaný môj príspevok „Zápach očkovaných“. Tento príspevok „sa stihol dostať“ aj do mojej knihy „Malé pokusy o vysvetlene veľkého diela 2“, str. 196. V súčasnej situácii vrešťania a tárania o „bezpečnosti“ "vakcín" proti covid-19 sa akoby „pozabudlo“ na tento dosiaľ nevysvetlený, „experimentálne potvrdený“, fenomén. Celý text príspevku uvádzam nižšie:
Po začiatku očkovania proti covidu-19 (na Slovensku prebehol slávnostne 26. 12. 2020) sa začali postupne objavovať na prvý pohľad čudní ľudia. Možno, lepšie povedané, ich rozprávania: tvrdili, že očkovaných proti covidu poznajú podľa ich zápachu. Kvôli autentickosti textu uvádzam niektoré z nich tak, som ich od týchto ľudí zachytil a za písal. Manželský pár, ktorý posielal svoje maloleté deti do školy, tvrdil toto: „Naše deti po návrate zo školy odporne zapáchali. Smrad pripomínal myši alebo ľudí, ktorí sa dlho dobo neumývajú. Doslova štípal v nose, až tak, že nás z toho hrozne bolela hlava. Podľa nás sa usadil na ich šatstve. Pochádzal od očkovaných pedagógov; deti v tomto veku ešte „nemuseli“ a ani nemohli byť očkované. Každý deň sme im museli šaty vrátane spodnej bielizne vyprať. Postupne po mesiacoch zápach slabol, ale nevymizol nikdy.“ Iný názor: „Cítila som zápach u očkovaných príbuzných. Bol veľmi aromatický, akoby hnili zaživa. Doslova štípal v nose a spôsoboval mi bolesť na hrudníku. Postupne to slablo, ale zápach cítim doteraz, aj po roku od ich zaočkovania.“ Niektorí zašli ďalej: „Zažili sme prítomnosť desiatich ľudí v jednej miestnosti naraz a nezapáchal z nich len jeden: neočkovaný. Potvrdil, že naozaj nebol. Tí ďalší boli, všetci deviati.“ Mohli by sme pokračovať, ale nových kvalitatívnych dát niet. Zhrnutie: podľa rozprávania viacerých ľudí im očkovaní zapáchajú. Zápach je ostrý, štipľavý, cítiť smrad po myšiach, po cesnaku, po hnilobe. Postupne slabne, podľa niektorých subjektov nevymizne nikdy. Dá sa zo šatstva, na ktoré sa „nalepil“, vyprať, zriedením vodou alebo účinkom pracieho prášku teda vymizne. Inými slovami: existuje skupina ľudí, ktorí dokážu rozpoznať tých, ktorí boli zaočkovaní experimentálnou vakcínou proti covidu-19. V našincovi sa okamžite ozve túžba experimentovať. Ako? – Očkovaného jedinca by sme mohli zatvoriť do komory, z ktorej všetok vzduch budeme postupne zbierať a zahusťovať. (Samozrejme, iným otvorom bude do nej vháňaný čerstvý vzduch, aby sa skúmanej osobe nič nestalo.) Možno by bolo lepšie nahovoriť skúmanú osobu viacej sa potiť, „výťažky“ zapáchajúcej látky by tak mohli byť vyššie. Ako kontrola by bola osoba, ktorá očkovaciu látku proti covidu-19 nevidela ani z rýchlika. A čo ďalej? Na analyzovanie zahusteného vzduchu existuje analytických metód ajajáj... Plynová chromatografia, kvapalinová chromatografia, hmotnostná spektroskopia. Stačí si otvoriť modernú učebnicu analytickej chémie. Problémom je, čo vlastne hľadáme? – Akože čo? No to, čo (niektorým ľuďom) zapácha. Ale čo to je? Skúsime ísť na to trochu inak. Zdôrazňujem, že tento prístup je rýdzo teoretický a jednoznačne potrebuje experimentálne potvrdenie alebo vyvrátenie. Ako sa hovorí, teória je teória, jej bohom je experiment. Pri skúmaní sekvencie mRNA vakcíny firmy Pfizer (poskytla ju ona sama a je prístupná oficiálne verejne na webe) nás zarazí neobvyklý počet (vyše 20) tzv. stop kodónov. Ide o sekvenciu UGA (v prípade vakcíny pseudoUGA). Na vysvetlenie – genetický záznam sa z mRNK prepisuje do bielkoviny tzv. trojpísmenkovým kódom. Teda poradie troch báz (kodón) z možných štyroch báz v molekule RNK (A, C, G, U) kóduje vždy jednu aminokyselinu. Jeden kodón predstavuje tzv. čítacie okienko, podľa ktorého sa mRNK prepisuje – prekladá (translácia), do bielkoviny. Je to niečo podobné, ako keď na niť navliekate koráliky. Každý korálik je jedna aminokyselina. Oficiálne je 20 druhov aminokyselín. Postupne sa na ribozóme akoby navliekajú na niť, pričom vznikajú rozličné bielkoviny. Rozličné sú podľa vzoru – tej-ktorej mRNK. Ako sme spomínali vyššie, syntéza (navliekanie) bielkoviny sa skončí, keď sa objaví stop kodón – UGA. Systém ribozóm, mRNK a hotová bielkovina sa rozpadne, bielkovina je hotová a vhodná na „praktické“ použitie. Pri syntéze bielkovín však existuje zvláštny mechanizmus, tzv. readthrough (doslova čítanie skrz). Stop kodón sa pri ňom neprečíta ako stop kodón, ale ako kodón, ktorý kóduje 21. aminokyselinu – selenocysteín. Táto aminokyselina obsahuje vo svojej molekule selén. U človeka je bielkovín obsahujúcich selén približne 25 typov. Tie sú potrebné pre život, človek bez nich nemôže existovať. Napr. glutationperoxidáza. Enzým, ktorý nás zachraňuje od divokých, všetko okolo seba poškodzujúcich radikálov. Spomenuté bielkoviny obsahujú len jednu selenoaminokyselinu. Inými slovami readthrough sa pri ich syntéze uskutoční iba raz. Je možné, že v prípade mRNA mňamky Pfizera je tých selenocysteínov v molekule bielkovín viac? Nevieme. Jednou z námietok proti našej teórii je, že čítanie v molekule mRNK mňamky je také, aké uvádza firma. Ale v molekulárnej biológii je výnimočných mechanizmov veľa. Patrí medzi ne aj kĺzavá (slippery) sekvencia, ktorá posúva čítanie jednotlivých trojíc kódujúcich báz v mRNK o jednu či o dve bázy. Zaujímavou je jej prítomnosť v mRNK koronavírusov. Mimochodom, čo robia a urobia kratšie bielkoviny v organizme očkovancov, ktoré pri prepise mRNA zákonite pri takom množstve stop kodónov vznikajú? Nevieme. Určite však nestrúhajú dobrotu, pretože tam nemajú čo hľadať.
Publikované: 15.03.2025