Článok G. Köpf: Hitlers psychogene Erblindung Geschichte einer Krankenakte (Nervenheilkunde 2005; 24(09): 783-790 DOI: 10.1055/s-0038-1630017) neviem „zohnať“ celý. Nižšie je len jeho abstrakt, ktorý je v origináli v nemčine a v angličtine:
Der Gefreite Adolf Hitler wird 1918 im Lazarett Pasewalk vom Psychiater Prof. Edmund Forster durch Hypnose von seiner Kriegsneurose (hysterische Blindheit) geheilt. Bald nach Hitlers Machtergreifung nimmt Forster Kontakt zur Szene der Exilschriftsteller in Paris auf und spielt diesen seine Aufzeichnungen zu. Der Schriftsteller Ernst Weiß, selbst Arzt, verwendet die Notizen Forsters in seinem Roman Der Augenzeuge, der allerdings erst 1963 erscheint. Weiß begeht bei Einmarsch der deutschen Truppen in Paris 1940 Selbstmord. Forster erschießt sich nach einer Denunziationskampagne 1933. Andere, die enger mit der Krankenakte Hitler in Berührung kamen, werden von der Gestapo ermordet.
In 1918, in the military hospital of Pasewalk, lance-corporal Adolf Hitler is cured of his war neurosis (hysterical cecity/blindness) by psychiatrist Prof. Edmund Forster using hypnotherapy. Soon after the seizure of power by Hitler Forster gets into contact with the scene of exiled German writers in Paris and passes them his notes on his former patient surreptitiously. Writer Ernst Weiß, himself a medical doctor, uses Forster’s records in his novel Der Augenzeuge (The Eyewitness) which however is not published before 1963. Weiß commits suicide when the German troops march into Paris in 1940. Forster shoots himself in 1933 after a campaign of slander and denunciation. Other people who somehow got into closer contact with Hitler’s medical record card are assassinated by the Gestapo.
V roku 1918 v vojenskej nemocnici v Pasewalku psychiater prof. Edmund Forster pomocou hypnoterapie vyliečil desiatnika Adolfa Hitlera z vojnovej neurózy (hysterická slepota). Krátko po tom, čo sa Hitler chopil moci, Forster nadviazal kontakt s kruhom nemeckých spisovateľov v exile v Paríži a tajne im odovzdal svoje poznámky o svojom bývalom pacientovi. Spisovateľ Ernst Weiß, sám lekár, použil Forsterove záznamy vo svojom románe Der Augenzeuge (Očitý svedok), ktorý však vyšiel až v roku 1963. Weiß spáchal samovraždu, keď nemecké vojská v roku 1940 vtrhli do Paríža. Forster sa zastrelil v roku 1933 po kampani ohováraní a udaní. Ďalší ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom dostali do bližšieho kontaktu s Hitlerovou zdravotnou kartou, boli zavraždení gestapom.
Podľa https://de.wikipedia.org/wiki/Psychopathographie_Adolf_Hitlers :
V centre špekulácií o možnom psychiatrickom posúdení Hitlera za jeho života stojí jeho pobyt v vojenskej nemocnici v Pasewalku koncom roku 1918. Do tejto nemocnice sa Hitler dostal po otrave yperitom, ktorú utrpel počas obrannej bitky pri Flandres. V diele Mein Kampf spomína tento pobyt v vojenskej nemocnici v súvislosti so svojou bolestivou dočasnou stratou zraku a s „nešťastím“ a „šialenstvom“ novembrovej revolúcie a vojenskej porážky, o ktorých sa dozvedel počas zotavovania a ktoré u neho vyvolali opätovnú stratu zraku. Hitler a jeho prví životopisci venovali tomuto opätovnému oslepnutiu veľkú pozornosť, pretože pútavým spôsobom označuje zlomový bod, v ktorom sa Hitler cítil povolaný stať sa politikom.
A ďalej: Rakúsky lekár a spisovateľ Ernst Weiß napísal v roku 1939 vo francúzskom exile román Ja, svedok (Der Augenzeuge alebo Ich, der Augenzeuge) ktorý vo forme fiktívnej lekárskej autobiografie rozpráva o „vyliečení“ „hysterického“ vojnového slepca A. H. z Braunau v armádnej nemocnici koncom roku 1918. Keďže vedomosti tohto lekára mohli predstavovať hrozbu pre nacistov, v roku 1933 ho odviezli do koncentračného tábora a prepustili ho až po tom, čo vydal zdravotné záznamy pacientov. Autor Weiß sa kvôli svojmu židovskému pôvodu musel obávať deportácie a po vstupe nemeckých vojsk do Paríža spáchal samovraždu; jeho román bol vydaný až v roku 1963. Svoje vedomosti o Hitlerovom pobyte v vojenskej nemocnici získal Weiß z dobovej biografickej literatúry. Je možné, že sa v Paríži stretol aj s rovnako exilovým Hitlerovým životopiscom Konradom Heidenom. Pre neskôr formulovanú tézu, že zobrazenie Hitlerovej duševnej poruchy a uzdravenia v románe nie je výplodom fantázie, ale vychádza z informácií z vnútorného prostredia, sa dodnes nepodarilo predložiť žiadne dôkazy.
Nuž, len pre pripomenutie: „Otrava dioxínom“ (https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/otrava-dioxinom-328 ). Doba dobu míňa, ale...
Publikované: 11.07.2026