Skip to Content

Irán II

19. novembra 2026 pomocou
Ján Lakota

 

Prvá časť – Irán je tu: https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/iran-592

 

https://zavtra.ru/blogs/ih_bog_sam_drudzh_iz_ada_drevnie_persi_o_drevnih_iudeyah_chast_2

«Их бог – сам Друдж из ада» - древние персы о древних иудеях („Ich bohom je sám Drudž z pekla“ - starovekí Peržania o starovekých Židoch)


Pokračovanie:

(Porovnajte: Babylonský Talmud: pred stvorením človeka stvoril Jahve skupinu služobných anjelov a opýtal sa ich na názor na stvorenie človeka. Keď sa dozvedeli, aké budú skutky človeka, zvolali: „Kráľ vesmíru, čo je to za človeka, o ktorého sa staráš? Vtedy na nich vystrel svoj prst a vydal ich ohňu. To isté sa stalo aj s druhou skupinou.“ Len tretia skupina anjelov, keď pochopila, že je zbytočné sporiť sa s takýmto kráľom, múdro mlčala a tak zostala nažive (Sanhedrin, list 38b)).

Jedným slovom, máme pred sebou obraz sebeckého tyrana a despotu, ktorý slúži len svojim rozmarom a nenesie žiadnu zodpovednosť za svoje slová a činy.

Keď to zistil, náš filozof unavene konštatuje: existuje nespočetné množstvo prázdnych výrokov, plných omylov, ktorých opisovanie sa mi zdalo príliš zdĺhavé. Ak je teda Boh ten, ktorého znaky a vlastnosti sú takéto, pravda je od neho ďaleko, milosrdenstvo mu je cudzie a poznanie mu nebolo dané. Lebo to je samotný Drudž z pekla, vodca temného brloha stvoreného temnotou, ktorého zlí ľudia, zvedení dévami, oslavujú pod menom „Adon“ a klaňajú sa mu.

K rovnakému záveru dochádza aj Denkard: Vodcovia náboženstva, ktoré uctieva démonov, – takí sú vodcovia náboženstva Zahháka. Získavajú diabolskú silu, pretože neveria v Boha. Preto veria v Zahháka, vodcu falošnej viery, a ako jeho nasledovníci odovzdávajú ľuďom zvrátené poznatky spojené s Ahrimánom a poskytujú ľuďom falošné vzdelanie v škole falošného náboženstva, aby páchali zlo. Škodia dobrým ľuďom a duchovnému náboženstvu, usilujúc sa o priateľstvo a lásku vládcu falošnej viery, aby mohli oklamať ľudí, a podnecujúc ho k nemorálnemu správaniu. Nakoniec kazia celý svet a robia ho nemorálnym.

 

Preskočím jednu časť. Tu je záver:

Nakoniec treba zohľadniť ešte jednu vec. Kresťania sú vo väčšine pomerne pasívni. Samozrejme, sila ducha je najdôležitejšou kresťanskou kategóriou a o „bojujúcej Cirkvi“ sa často hovorí. V skutočnosti však prevláda presvedčenie, že Kristus už zvíťazil, a svätí sa skôr stávajú predmetmi uctievania než duchovnými vodcami (výnimky: sv. Ján Zlatoústy, sv. Serafím Sarovský, sv. Ján Kronštadtský sú veľmi zriedkavé).

Prevažnej väčšine kresťanov tak nezostáva nič iné, ako dodržiavať prikázania alebo sa v každom prípade kajať za ich nedodržiavanie. Z bezprostredného procesu historického duchovného boja sú vylúčení.

Naopak, judaizmus je mimoriadne aktívny vo všetkých svojich sférach. A každá židovská komunita od veku k veku uzatvára svoje každodenné modlitby slovami: „premeníme svet silou Všemohúceho“ (teda: prinesieme Jahvemu vládu nad svetom). Nemenej aktívne je aj židovstvo, ktoré vzišlo z judaizmu, vedomé si toho, že len „v boji nájdeš svoje právo“.

Rovnako aktívny je aj zoroastrizmus. Je to rytierske, kšatrijské náboženstvo, náboženstvo bojovníkov, a v kozmickom boji dobra so zlom tu zohráva obrovskú úlohu samotný človek. Vo Fravardin-Yašte Ahura Mazda hovorí Zarathuštrovi: „ Keby mi nepomohli silní fravarši spravodlivých“, Drudžu (lži) „by patril svet“ a „Zlý duch“ by neustúpil „Svätému duchu“. To znamená, že práve pomoc svätých ľudí (fravarši – to je, zjednodušene povedané, všetka tá svätosť, ktorú v ideáli má každý človek, ale ktorú málokto dosiahne; pojem podobný egyptskému „Ka“) mi pomáha dobyť svet pre Pravdu.

Pritom svätí, ktorí v súčasnosti žijú v zoroastrizme (na rozdiel od kresťanstva), sú oveľa silnejší ako tí, čo už zomreli, lebo ich fravarši nie sú oddelené od tela. Dá sa povedať, že svätí sa tu stávajú veliteľmi duchovných armád.

Zoroastriánci napokon veria iba v skutky pravdy: človek musí byť spravodlivý v činoch, a nie len v slovách alebo v modlitbách (čo sa v kresťanstve dá dosť ľahko obísť). Zoroastriánsku trojicu spravodlivých myšlienok, slov a skutkov napokon korunuje predsa len skutok („Viera bez skutkov je mŕtva“ – v kresťanstve).

Samozrejme, súčasní Iránci vo väčšine nie sú zoroastriáni. Napriek tomu práve takéto postoje formujú národný charakter a pretrvávajú najdlhšie.

Navyše, islam je sám o sebe mimoriadne aktívnym náboženstvom a práve džihád (boj za nadvládu Alaha vo svete) je prvou a posvätnou povinnosťou každého moslima.

Pred nami teda stoja bezprostredné duchovné základy poslednej eschatologickej bitky.

A na záver. Samotný pojem posvätnej histórie je výtvorom zoroastrizmu. Priestor lineárneho času je priestorom boja dobra so zlom; je to čas, ktorý potrebuje Ahura-Mazda na to, aby porazil Ahrimana. Ale tak ako má Ahura-Mazda v tejto vojne spojencov – ľudí dobrého náboženstva, a najmä ašavánov (spravodlivých), tak aj Ahriman má svojich aktérov – sú to Židia a ich náboženstvo hadovitého démona Zahhaka.

Mimochodom, naše dnešné vedecké poznatky nám umožňujú tvrdiť, že spolu s kozmogóniou, angelológiou a mnohými ďalšími vecami si Židia od zoroastriánov prevzali aj myšlienku lineárneho času a posvätnej histórie, prispôsobili si ich pre vlastné potreby a v posvätnej vojne sa postavili na stranu opačnú, teda proti Iráncom.

O tom istom hovorí aj kniha Danielova, ktorej posolstvo „filozofie dejín“ je zrejmé: posledné „semitské kráľovstvo“ má nakoniec zvíťaziť nad ríšami Árijcov (Peržanov, Grékov a Rimanov).

 

Ale ešte raz podotknime – dnes sa do tejto hĺbky ducha ponára snáď len niekoľko (orig. эхолот – „ozvena“) Iráncov. Ostatní „Rimania“ spia, alebo je ich duch zmätený a v letargii. Zdá sa teda, že práve Iránci sa budú musieť stať hlavným duchovným vojskom v poslednej eschatologickej bitke Saošjanta-Spasiteľa so silami zla: Drudžom, Zahhakom a Ahrimanom.

 

 

Publikované: 19.11.2026