Skip to Content

Irán

19. novembra 2026 pomocou
Ján Lakota

 

Najprv trochu chronológie:

https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/genocida-v-irane-105

https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/utok-na-dievcensku-skolu-v-irane-bol-pravdepodobne-umyselny-318

https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/dlho-som-tomu-nerozumel-322

https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/diablom-posadnuti-v-akcii-326

https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/akcni-diablom-posadnuti-352

 

Po dlhšom čase som narazil na takýto link: https://zavtra.ru/blogs/ih_bog_sam_drudzh_iz_ada_drevnie_persi_o_drevnih_iudeyah_chast_2

«Их бог – сам Друдж из ада» - древние персы о древних иудеях („Ich bohom je sám Drudž z pekla“ - starovekí Peržania o starovekých Židoch)

(Pozn. Slovo „Drudž“ je preklad z ruského originálu. Ak nájdete slovenskú verziu, slovo vymením.)

 

Citujem:

A aj v ďalšom mimoriadne zaujímavom diele pechlevskej literatúry, knihe „Shikand-gumanig Vizar“ („Úvaha, ktorá rozptyľuje pochybnosti“) od filozofa Mardana-Farúha (https://en.wikipedia.org/wiki/Shikand-gumanig_Vizar ), sa podrobne rozoberajú základy židovského náboženstva.

Zatiaľ čo Denkard skôr opisuje Židov ako žiakov Tóry, ktorú napísal Zahhak, SGV dôkladne skúma a kritizuje samotné židovské písma.

Filozofia Mardan-Farúha je prísne dualistická. „Lebo tam, kde je dobro, nemôže byť zlo. Tam, kde je svetlo, tma sa rozptyľuje.“ Medzi Ahura-Mazdom a Ahrimanom nie je nič spoločné. Tieto dva princípy sú úplne antagonistické. Príčinou existencie hmotného sveta je zámer Ahura-Mazdy.

Dobrotivý boh stvoril svet, aby do neho uväznil Ahrimana. Veď v „nekonečnej prázdnote“ nebolo možné odstrániť zlú podstatu (gōhr). Ahura-Mazda však predvídal, že Ahriman bude zlákaný mocou nad stvoreným svetom a takto sa dostane do hmoty ako mucha do medu. Potom Ahura-Mazda zničí Ahrimana.

Presne taká je náboženstvo Židov – je úplne materialistické a vyžaduje si vládu nad hmotným svetom. Židovský boh (Mardan-Farúh ho nazýva Adon) vyžaduje, aby mu bola odovzdaná vláda nad celým svetom. Pre Mardana-Farúha je zrejmé, že Židia sú agentmi Ahrimana, od ktorého aj získali svoje zlé náboženstvo.

V XIV. kapitole Mardan-Farúh opisuje démonickú povahu Adona, ktorému nie je vlastné nič božské: nedisponuje ani osobitným poznaním, ani milosrdenstvom, ani duchovnosťou.

Knihy Židov sú plné protirečení a chýb, ako aj najrôznejších nerestí a démonizmu – takto začína Mardan-Farúh svoju analýzu židovského náboženstva.

A predovšetkým upriamuje pozornosť na spôsob, akým biblický Boh stvoril svet. Ak Ahura-Mazda stvoril svet zo svojej podstaty, ktorá je samotným svetlom, biblický Boh stvoril svetlo, a ak nie ex nihilo, tak v každom prípade vznášajúc sa nad temnými vodami a bezformovou zemou. „Je zrejmé, že nebol svetlom,“ hovorí náš filozof. Ale v takom prípade, čo je podstatou takéhoto Boha, ak nie tma?

Na nevedomosť biblického Boha poukazuje už samotná skutočnosť, že dobrotu svetla spoznal až potom, čo ho stvoril. (Porovnajte: „A Boh povedal: Nech je svetlo. A stalo sa svetlo. A Boh videl, že svetlo je dobré.“) Ako vôbec prišiel na myšlienku stvorenia svetla, ak ho predtým nikdy nevidel? – pýta sa Mardan-Farúh.

Ďalej podrobne opisuje príbeh Adama a Evy v raji a ich vyhnanie a pri uvádzaní bežných argumentov gnostikov poznamenáva, že biblický Boh je veľmi „protirečivý a nekonzistentný vo svojich túžbach a príkazoch“.

Keď však Boh Židov začne prejavovať svoje vlastnosti, ukáže sa v prvom rade ako pomstiteľ: „Ja som Adon, ktorý hľadá pomstu a vykonáva pomstu. Vynášam pomstu na sedem generácií detí. A nezabúdam na pôvodnú pomstu“); po druhé, hnevlivý: „Je hnevlivý a tvrdý srdcom, Jeho pery sú plné jedu, Jeho jazyk je ako horiaci oheň, Jeho duch je ako rýchla rieka, Jeho hlas je podobný hrmotu hromu.“

Sám Adon hovorí o svojej hnevlivosti takto: „Štyridsať rokov som sa hneval na Izraelitov.“ „Izraeliti sú v srdciach zvádzaní.“ Alebo: „Kto je slepý, ak nie môj sluha? Kto je hluchý, ak nie posol, ktorého som vymenoval? Kto je slepý rovnako ako vládca?“

Ale ich vládcom je predsa sám Adon, pokračuje náš filozof. Ktorý sám o sebe hovorí, že je slepý, pomstychtivý a hnevlivý, a tiež rád zvádza svojich služobníkov.

O ňom sa tiež hovorí: „Jeho trón je v tme, hmle a oblaku, Jeho kôň je vysušujúci vietor, z pohybu Jeho nôh sa dvíha prach, keď kráča, za Ním vzplanú plamene.“

Všetky tieto vlastnosti nám jasne odhaľujú podobu Dévu.

Na inom mieste sa píše: „Anjeli ohňa sú zvrhlí.“ Tiež: „Jeho činy zanechávajú dym a popol, jeho boj je krviprelievanie.“ A tiež: „Podnecujem ľudí, aby sa navzájom napádali. Sedím na nebi a vysmievam sa im.“

Alebo: „Za jedinú noc zabil strašnou smrťou stošesťdesiattisíc vojakov z radov obrov. Inokedy zabil na púšti šesťsto tisíc Izraelitov, vrátane žien a malých detí, a zachránili sa len dvaja ľudia. (Tu sa myslí na pasáže z kníh „Exodus“ a „Numeri“: „A synovia Izraela vyšli z Ramesesu do Sochofu, šesťstotisíc mužov peších, okrem detí.“ „Nevstúpite do zeme, v ktorej som s pozdvihnutou rukou prisahal, že vás tam usadím, okrem Chaleva, syna Jefonniáša, a Ježiša, syna Návina.“)

Tak teda, boh, ktorý je slepý, pomstychtivý, hnevlivý, ktorý rád zvádza, ktorého činy prinášajú dym, popol, krviprelievanie a všetko pohlcujúci plameň – kto iný by to mohol byť, ak nie Dev?

Nakoniec hovorí, že sám ľutuje svoje stvorenie: „Ľutujem, že som stvoril človeka na zemi.“

Alebo sa hovorí: „Sedí na tróne, ktorý na svojich krídlach podopierajú štyria anjeli, a z každého kamenného krídla vyteká ohnivá rieka.“ Ale ak je On nehmotný duch, prečo Ho s námahou podopierajú títo štyria nešťastníci? – diví sa náš filozof.

Ďalej: „Každý deň stvorí svojimi rukami deväťdesiattisíc anjelov, ktorí Ho až do noci oslavujú, a potom ich uvrhne do ohnivej rieky pekla.“ (Má sa na mysli pasáž z Babylonského Talmudu: Každý deň sú služobní anjeli stvorení z ohnivého prúdu, spievajú chválu a sú zničení (Chagiga, 14a.9)).

Takže On uvrháva do večného pekla nešťastných anjelov, ktorí boli poslušní, plnili príkazy a boli čistí vo svojich skutkoch, spolu s ostatnými hriešnikmi? Keď uvidia takéto násilie a bezprávie, ako budú môcť obyvatelia pozemského sveta žiť a konať dobročinné skutky a dobré činy?

Na inom mieste hovorí o svojom prázdnom rečnení: „Spolu so spoločenstvom hriešnikov som zabil nespočetné množstvo nevinných.“ Keď poslovia hovoria o nezmyselnosti Jeho činov, On odpovedá: „Ja som Adon, všemocný vládca, najvyšší, nemajúci protivníka a úspešný v napĺňaní želaní. Nikto sa neodváži proti Mne reptať.“

 

Pokračovanie nasleduje.

 

 

Publikované: 19.11.2026