Motto: „V súčasnej situácii vrešťania a tárania o „bezpečnosti“ "vakcín" proti covid-19 sa akoby „pozabudlo“ na tento dosiaľ nevysvetlený, „experimentálne potvrdený“, fenomén.
Po začiatku očkovania proti covidu-19 (na Slovensku sa uskutočnilo slávnostne 26. 12. 2020) sa začali postupne objavovať na prvý pohľad čudní ľudia. Možno, lepšie povedané, ich rozprávania: tvrdili, že očkovaných proti covidu poznajú podľa ich zápachu.
Inými slovami: existuje skupina ľudí, ktorí dokážu rozpoznať tých, ktorí boli zaočkovaní experimentálnou „vakcínou“ proti covidu-19.“
(Zápach očkovaných – pripomenutie (https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/zapach-ockovanych-pripomenutie-226 ))
Mnohé ochorenia sú spojené s charakteristickým zápachom. Často je prvým náznakom diagnózy diabetickej ketózy ovocná vôňa hnijúcich jabĺk, ktorá je spôsobená hlavne zápachom ketónov v dychu pacienta, avšak tvrdí sa, že aj pot má charakteristický zápach. Foetor hepaticus sa vyskytuje pri zlyhaní pečene a pot pri dne má charakteristický zápach. Pacienti s brušným týfusom vraj vydávajú zápach porovnateľný s čerstvo upečeným tmavým chlebom, zatiaľ čo pacienti s záškrtom majú sladkastý zápach. Zápach kiahní je dobre známy a existujú záznamy o tom, že diagnóza kiahní bola stanovená na základe výskytu tohto charakteristického zápachu. Pot pri skorbute má údajne hnilobný zápach a pacienti so skrofulózou (tbc krčných lymfatických uzlín) vyžarujú zápach podobný zápachu zatuchnutého piva, pacienti so žltou horúčkou majú zápach, ktorý pripomína zápach v mäsiarstve. Nemal som to „šťastie“ zažiť zápach infekčne chorých. Ale veľmi dobre poznám zápach pri diabetickej ketóze (ketoacidóze) a pri zlyhaní pečene.
„Po mnoho rokov sa tvrdilo, že v psychiatrických nemocniciach sa vyskytuje charakteristický zápach, ktorý sa často pripisoval antisociálnemu správaniu niektorých pacientov. Podľa istého zdroja (1969) sa však pred 50 rokmi v prijímacom stredisku jednej austrálskej psychiatrickej nemocnice používala špeciálna miestnosť, ktorú po každom použití nanovo vybielili, na posudzovanie pochybných prípadov duševných porúch. Lekár dokázal zistiť charakteristický zápach, ak pacient trpel podozrením na duševnú chorobu. Najmä schizofrenici boli dlho obviňovaní z toho, že majú štipľavý telesný zápach, ale až v roku 1960 Smith a Sines preukázali, že schizofrenický a neschizofrenický pot sa dá rozlíšiť len podľa zápachu, a to pomocou vycvičených potkanov. Zistilo sa, že kyselina trans-3-metyl-2-hexénová je jedinou zložkou, ktorá sa líši v pote schizofrenikov v porovnaní s potom kontrolných subjektov. Keď sa táto chemická látka pridá do normálneho potu, nadobúda vôňu identickú s potom schizofrenika.“
(Liddell K. Smell as a diagnostic marker. Postgrad Med J. 1976 Mar;52(605):136-8. doi: 10.1136/pgmj.52.605.136)
Ako kuriozitu (z tohto zdroja) pridávam, že Keeler (Keeler C. Note on sweating and odor of Cuna albinos. Dermatol Int. 1968 Apr-Jun;7(2):78-80. doi: 10.1111/j.1365-4362.1968.tb05637.x.) poukázal na jeden z mnohých problémov indiánov z kmeňa Cuna trpiacich albinizmom, ktorí sa nedokážu normálne potiť a vyžarujú odpudzujúci zápach, ktorý ich súčasníci bez albinizmu prirovnávajú k zápachu močiara.
A ľaľa: V práci „Vírusové infekcie menia volatilóm ľudských slín“ (Kimball BA, Beauchamp GK, Taylor OF, Coffin SE, Balamuth FB, Jones J, John AR, Stallings VA. Viral infections alter the human salivary volatilome. mSphere. 2026 Jun 30;11(6):e0022226. doi: 10.1128/msphere.00222-26) autori píšu:
„V týchto vzorkách prchavých látok nachádzame silné dôkazy o tom, že viaceré vírusové patogény vytvárajú odlišné profily prchavých látok v slinách. Najmä akútny priebeh COVID-19 bol spojený s výrazne odlišným profilom prchavých látok v porovnaní s inými potvrdenými vírusovými infekciami. Konkrétne bola diagnóza COVID-19 jedinečne spojená so zvýšenými hladinami rozlišovacích prchavých látok v porovnaní s inými respiračnými vírusovými patogénmi, ktoré sa všetky vyznačovali zníženými hladinami prchavých látok v slinách. Táto charakteristická zmena prchavých metabolitov spojená s infekciou vírusom SARS CoV-2 pravdepodobne prispieva k zdokumentovanej schopnosti psov identifikovať COVID-19 s vysokou citlivosťou a špecifickosťou (citácie č. 27, 28). Naopak, zistili sme, že infekcia rhinovírusom je spojená s relatívne miernymi zmenami a jej vzor prchavých látok v slinách je nerozpoznateľný od infekcie chrípkou.“
Obrázok z citovanej práce: Log2-násobná zmena u 28 prchavých látok v slinách, ktoré sa líšia od stavu u zdravých osôb (červená čiara). Uvádzajú sa len štatisticky významné rozdiely v porovnaní so zdravými osobami. Vodorovné čiary znázorňujú štandardnú chybu priemeru. Trojuholníky – rhinovírus; žlté ovály – respiračný syncyciálny vírus (RSV); kosoštvorce – chrípka typu A; oranžové ovály – COVID-19; a štvorce – adenovírus.
Nuž, a sme na konci, či na začiatku? :
„Kvôli autentickosti textu uvádzam niektoré z nich tak, ako som ich od týchto ľudí zachytil a zapísal. Manželský pár, ktorý posielal svoje maloleté deti do školy, tvrdil toto: „Naše deti po návrate zo školy odporne zapáchali. Smrad pripomínal myši alebo ľudí, ktorí sa dlho dobo neumývajú. Doslova štípal v nose, až tak, že nás z toho hrozne bolela hlava. Podľa nás sa usadil na ich šatstve. Pochádzal od očkovaných pedagógov; deti v tomto veku ešte „nemuseli“ a ani nemohli byť očkované. Každý deň sme im museli šaty vrátane spodnej bielizne vyprať. Postupne po mesiacoch zápach slabol, ale nevymizol nikdy.“ Iný názor: „Cítila som zápach u očkovaných príbuzných. Bol veľmi aromatický, akoby hnili zaživa. Doslova štípal v nose a spôsoboval mi bolesť na hrudníku. Postupne to slablo, ale zápach cítim doteraz, aj po roku od ich zaočkovania.“ Niektorí zašli ďalej: „Zažili sme prítomnosť desiatich ľudí v jednej miestnosti naraz a nezapáchal z nich len jeden: neočkovaný. Potvrdil, že naozaj nebol. Tí ďalší boli, všetci deviati.“ Mohli by sme pokračovať, ale nových kvalitatívnych dát niet. Zhrnutie: podľa rozprávania viacerých ľudí im očkovaní zapáchajú. Zápach je ostrý, štipľavý, cítiť smrad po myšiach, po cesnaku, po hnilobe. Postupne slabne, podľa niektorých subjektov nevymizne nikdy. Dá sa zo šatstva, na ktoré sa „nalepil“, vyprať, zriedením vodou alebo účinkom pracieho prášku teda vymizne.“
(https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/zapach-ockovanych-pripomenutie-226 )
Podľa všetkého zápach po očkovaní „vakcínou“ proti covid-19 pretrváva cca 2 roky. Prenáša sa aj po pôrode, pričom u narodeného (neočkovaného) dieťaťa pretrváva vyše roka.
Vzhľadom na to, že ja tieto „čuchometrické“ vlastnosti nemám, veľmi pekne ďakujem tým, ktorí mi ich poskytli.
P.S. Obrázok je prevzatý z internetu, je upravený mnou.
Publikované: 20.10.2026