Dňa 15.03.2025 som na blogu uverejnil príspevok „Zápach očkovaných“
https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/zapach-ockovanych-45
Publikujem ho znovu, s niekoľkými úpravami:
V súčasnej situácii vrešťania a tárania o „bezpečnosti“ "vakcín" proti covid-19 sa akoby „pozabudlo“ na tento dosiaľ nevysvetlený, „experimentálne potvrdený“, fenomén.
Po začiatku očkovania proti covidu-19 (na Slovensku prebehol slávnostne 26. 12. 2020) sa začali postupne objavovať na prvý pohľad čudní ľudia. Možno, lepšie povedané, ich rozprávania: tvrdili, že očkovaných proti covidu poznajú podľa ich zápachu.
Kvôli autentickosti textu uvádzam niektoré z nich tak, som ich od týchto ľudí zachytil a za písal. Manželský pár, ktorý posielal svoje maloleté deti do školy, tvrdil toto: „Naše deti po návrate zo školy odporne zapáchali. Smrad pripomínal myši alebo ľudí, ktorí sa dlho dobo neumývajú. Doslova štípal v nose, až tak, že nás z toho hrozne bolela hlava. Podľa nás sa usadil na ich šatstve. Pochádzal od očkovaných pedagógov; deti v tomto veku ešte „nemuseli“ a ani nemohli byť očkované. Každý deň sme im museli šaty vrátane spodnej bielizne vyprať. Postupne po mesiacoch zápach slabol, ale nevymizol nikdy.“ Iný názor: „Cítila som zápach u očkovaných príbuzných. Bol veľmi aromatický, akoby hnili zaživa. Doslova štípal v nose a spôsoboval mi bolesť na hrudníku. Postupne to slablo, ale zápach cítim doteraz, aj po roku od ich zaočkovania.“ Niektorí zašli ďalej: „Zažili sme prítomnosť desiatich ľudí v jednej miestnosti naraz a nezapáchal z nich len jeden: neočkovaný. Potvrdil, že naozaj nebol. Tí ďalší boli, všetci deviati.“ Mohli by sme pokračovať, ale nových kvalitatívnych dát niet. Zhrnutie: podľa rozprávania viacerých ľudí im očkovaní zapáchajú. Zápach je ostrý, štipľavý, cítiť smrad po myšiach, po cesnaku, po hnilobe. Postupne slabne, podľa niektorých subjektov nevymizne nikdy. Dá sa zo šatstva, na ktoré sa „nalepil“, vyprať, zriedením vodou alebo účinkom pracieho prášku teda vymizne.
Inými slovami: existuje skupina ľudí, ktorí dokážu rozpoznať tých, ktorí boli zaočkovaní experimentálnou vakcínou proti covidu-19.
Problémom je, čo vlastne hľadáme? – Akože čo? No to, čo (niektorým ľuďom) zapácha. Ale čo to je? Skúsime ísť na to trochu inak. Zdôrazňujem, že tento prístup je rýdzo teoretický a jednoznačne potrebuje experimentálne potvrdenie alebo vyvrátenie.
Pri skúmaní sekvencie mRNA vakcíny firmy Pfizer (poskytla ju ona sama a je prístupná oficiálne verejne na webe) nás zarazí neobvyklý počet (vyše 20) tzv. stop kodónov. Ide o sekvenciu UGA (v prípade vakcíny je namiesto U vždy prítomný N1-methylpseudouridín - m1Ψ).
(https://en.wikipedia.org/wiki/N1-Methylpseudouridine )
Oficiálne je 20 druhov aminokyselín. Postupne sa na ribozóme akoby navliekajú na niť, pričom vznikajú rozličné bielkoviny. Rozličné sú podľa vzoru – tej-ktorej mRNK. Ako sme spomínali vyššie, syntéza (navliekanie) bielkoviny sa skončí, keď sa objaví stop kodón – UGA. Systém ribozóm, mRNK a hotová bielkovina sa rozpadne, bielkovina je hotová a vhodná na „praktické“ použitie. Pri syntéze bielkovín však existuje zvláštny mechanizmus, tzv. readthrough (doslova čítanie skrz). Stop kodón sa pri ňom neprečíta ako stop kodón, ale ako kodón, ktorý kóduje 21. aminokyselinu – selenocysteín. Táto aminokyselina obsahuje vo svojej molekule selén. U človeka je bielkovín obsahujúcich selén približne 25 typov. Tie sú potrebné pre život, človek bez nich nemôže existovať. Napr. glutationperoxidáza. Enzým, ktorý nás zachraňuje od divokých, všetko okolo seba poškodzujúcich radikálov. Spomenuté bielkoviny obsahujú len jednu selenoaminokyselinu. Inými slovami readthrough sa pri ich syntéze uskutoční iba raz.
Je možné, že v prípade mRNA „mňamky“ je tých selenocysteínov v molekule bielkovín viac? Nevieme. Jednou z námietok proti našej teórii je, že čítanie v molekule mRNK „mňamky“ je také, aké uvádza firma. Ale v molekulárnej biológii je výnimočných mechanizmov veľa. Patrí medzi nich aj kĺzavá (slippery) sekvencia, ktorá posúva čítanie jednotlivých trojíc kódujúcich báz v mRNK o jednu či o dve bázy.
(https://en.wikipedia.org/wiki/Ribosomal_frameshift ):
„Ribozomálny posun čítacieho rámca, známy aj ako translačný posun čítacieho rámca alebo translačné prekódovanie, je biologický jav, ktorý sa vyskytuje počas translácie a vedie k produkcii viacerých jedinečných proteínov z jedného mRNA. Tento proces môže byť programovaný sekvenciou nukleotidov mRNA a niekedy je ovplyvnený sekundárnou trojrozmernou štruktúrou mRNA. Bol popísaný hlavne u vírusov (najmä retrovírusov), retrotranspozónov a bakteriálnych inzerčných elementov, ale aj u niektorých bunkových génov.“
„Zistilo sa, že malé molekuly, proteíny a nukleové kyseliny tiež stimulujú úrovne posunu čítacieho rámca. V decembri 2023 bolo oznámené, že in vitro transkribované mRNA vo „vakcíne“ BNT162b2 (Pfizer–BioNTech) proti COVID-19 spôsobili posun čítacieho rámca ribozómov.“
(N1-methylpseudouridylation of mRNA causes +1 ribosomal frameshifting (Mulroney TE, Pöyry T, Yam-Puc JC, Rust M, Harvey RF, Kalmar L, Horner E, Booth L, Ferreira AP, Stoneley M, Sawarkar R, Mentzer AJ, Lilley KS, Smales CM, von der Haar T, Turtle L, Dunachie S, Klenerman P, Thaventhiran JED, Willis AE. N1-methylpseudouridylation of mRNA causes +1 ribosomal frameshifting. Nature. 2024 Jan;625(7993):189-194. doi: 10.1038/s41586-023-06800-3 )
Mimochodom, čo robia a urobia kratšie bielkoviny v organizme očkovancov, ktoré pri prepise mRNA zákonite pri takom množstve stop kodónov vznikajú? Nevieme. Určite však nestrúhajú dobrotu, pretože tam nemajú čo hľadať.
Publikované: 23.11.2025