Motto:
P.S. Dnes sa objavila aj správa o tom, že na Slovensku zomrelo na následky očkovania sedem (7) ľudí. (https://dennikn.sk/4823585/fico-sa-pyta-kolko-ludi-zomrelo-po-covidovej-vakcine-presli-sme-statistiky-a-analyzy-zo-slovenska-i-sveta/ ). To mi pripomenulo vtip, týkajúci sa tridsiatych rokov 20. storočia v Nemecku: Stretnú sa dvaja a jeden hovorí druhému: „Adolf Hitler získal vo voľbách oficiálne 95% hlasov.“ Ten druhý odvetí: „To je čudné. Kade chodím, všade stretávam tých 5%...“
Toto som napísal, včera, 02.09.2025 (https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/porovnavat-neporovnatelne-157)
Na Slovensku je záver tohto vtipu surová realita. Pripomína knihu „Hlava XXII“ od Josepha Hellera:
„Když Yossarian uslyšel tu zlou novinu, posadil se na lůžko a zařval: „Vidím všechno dvakrát!“ Na oddělení znovu vypuklo peklo. Ze všech stran se sbíhali specialisté, obstoupili ho a podrobili zkoumání tak důkladnému, že živě cítil, jak ho vlhké výdechy z nejrůznějších nosů nepříjemně šimrají na všech možných částech těla. Pátrali v jeho očích a uších úzkými praménky světla, otloukali mu nohy gumovými kladívky a ladičkami, odebírali mu ze žil krev a nastavovali mu před oči všechno, co bylo po ruce, aby prověřili jeho periferní vidění. Vedoucí tohoto lékařského týmu, důstojný, pečlivý pán, podržel Yossarianovi přímo před očima prst a ptal se ho: „Kolik prstů vidíte?“ „Dva,“ odpověděl Yossarian. „A kolik jich vidíte teď?“ zeptal se doktor a ukázal dva prsty. „Dva,“ řekl Yossarian. „A kolik teď?“ ptal se lékař dál a neukázal žádný. „Dva,“ pravil Yossarian. Lékařova tvář se svraštila úsměvem. „Namouduši, ten mladík nelže,“ radoval se celý šťastný. „On opravdu vidí všechno dvakrát!“
Lenže:
„V průběhu noci však talentovaný spolupacient zemřel a Yossarian došel k názoru, že každé napodobování má své meze. „Vidím všechno jednou!“ zaječel bez okolků. K jeho lůžku přiklusala se svými přístroji nová kohorta specialistů, aby zjistila, je-li to pravda. „Kolik prstů vidíte?“ ptal se její velitel a podržel mu jeden před očima. „Jeden.“ Doktor zvedl dva prsty. „A kolik jich vidíte teď?“ „Jeden.“ Doktor ukázal deset prstů. „A kolik jich je nyní?“ „Jeden.“ Lékař se užasle obrátil na ostatní. „Vidí opravdu všechno jednou!“ zavolal. „Dostali jsme ho z toho!“ „A bylo načase,“ prohlásil jiný doktor…“
Áno na Slovensku je už načase. Načase prestať ohlupovať a zavádzať národ, ako napr. tu: „Zážitková medicína“ (https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/zazitkova-medicina-56) .
Nie, pán MUDr. Mgr. Michal Palkovič, PhD., MHA, MPH, problémom nie je zážitková medicína ani alarmujúca kríza autorít. Problémom je to, že ste sa aj so svojimi „spolubojovníkmi“ „prestali pekla báť“.
Ako príklad uvádzam (jednu z viacerých) osobnú skúsenosť - Ing. Emil Burák, PhD., ktorý zomrel v roku 2021 niekoľko dní po „vakcíne“. Dodnes sa na sieti (https://www.osobnosti.sk/osobnost/emil-burak-1693 ) dočítate, že má 62 rokov, hoci je už vyše 4 rokov mŕtvy.
"Ing. Emil Burák PhD. ( 62 r.) manažér, ekonóm a autor, lektor, daňový expert, odborník na manažment, kontrolu, vzdelávanie dospelých, riadenie výkonov a životné poradenstvo (priekopník LIFE MANAGMENTU v SR)."
Jediná oficiálna zmienka o jeho „náhlom“ úmrtí je tu: https://www.kassay.eu/single-post/p%C3%A1n-emil-bur%C3%A1k-budete-n%C3%A1m-ve%C4%BEmi-ch%C3%BDba%C5%A5
Ďalšia zmienka je osobná, je od môjho priateľa. Uverejňujem ju s jeho láskavým dovolením:
9. jún 2021
„Dnes má v Dolnom Kubíne pohreb Ing. Emil Burák, ktorý zomrel v Banskej Bystrici vo štvrtok, 3 dni po prvej vakcíne od Pfizeru. Mal 58 rokov športoval a bol autorom ekonomických a motivačných kníh. Vysokoškolský pedagóg a dlhoročný zamestnanec daňovej správy. Celý život si budem pamätať jeho vetu, že vlády Slovenska za posledných 20 rokov prešli z ekonomiky znalostnej, na ekonomiku známostnú.
Emil odpočívaj v pokoji.“
P.S. Ďalší z „kandidátov“ na „náhle a nečakane“, dôchodca, polymorbídna osoba, sa takto domáhal očkovania: „Ľubomír Motyčka: Ako vyzerá korupcia (aj pri očkovaní)“ (https://www.bystricoviny.sk/blog/lubomir-motycka-ako-vyzera-korupcia-aj-pri-ockovani/).
„Je veľa podôb ako možno korumpovať ľudí. Dnes aj očkovaním. Vymyslíme systém prihlasovania, ktorý sa podobá boju o život.. Nielen cez víkend, keď sa prihlasovať mohli len vyznávači sociálnych sietí. Aj teraz. Vraj od pondelka…
Ale, prečo nie skôr? Prečo nie od začiatku? No, jednoducho, aby mohla byť korupcia, aby sme boli pánom veľkomožným vďační. Ktorým? No predsa tým v „kritickej infraštruktúre“, ľuďom, ktorých strašne potrebujeme. Lekári a sestry to nie sú. Politici áno. Vzorom je v tomto strana Za ľudí. Čím mladší politik, tým skôr očkovaný. Lebo on je strašne potrebný.
Zaočkované sú už aj mnohé ministerské sekretárky. A úradníci. Lebo tí sú strašne dôležití. A svojim veľkomožným pánom aj vďační. Sú to stále tí istí. Nezáleží na vláde. Svoje nič nerobenie si vedia obhájiť. Pre zaujímavosť, už za socializmu som počul o tom, že najhorší robia na ministerstvách. Na nižšej úrovni by neuspeli. Mlčia, nemajú názor, ide im len o seba.
A veľkomožní páni? Nič nevedia, preto ich úradníci ľahko oklamú. Voľakedy aj Fordov syn, kým manažoval firmu, musel pár rokov odrobiť vo výrobe. Aby ho robotníci potom nemohli oklamať.
Vráťme sa však k téme. Bojovníci proti korupcii intuitívne našli spôsob ako korumpovať masy. Nie jednotlivcov, tí sa korumpujú sami. Treba ľudí naučiť ako sa bojuje o miesto pri válove (alebo o život pri poradovníku) a ako sa za to ešte aj ďakuje.“
Veru, nakoniec „dostal“ to, o čo žiadal. A o niekoľko dní to „mal za sebou“...
Publikované: 03.09.2025