Израиль как место революции. Часть II
https://zavtra.ru/blogs/izrail_kak_mesto_revolyutcii_chast_2
Nižšie uvádzam preklad celého článku. Preklady príspevku toto istého autora som uviedol nedávno:
https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/mytus-o-exode-a-podkopavanie-tradicie-504
https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/mytus-o-exode-a-podkopavanie-tradicie-ii-505
https://www.lakota.sk/blog/spravy-4/mytus-o-exode-a-podkopavanie-tradicie-iii-506
4. „Vyhladím všetky národy“
A nakoniec o tom, ako Izrael vníma svoje konečné víťazstvo. O tom sa v textoch hovorí tiež veľa (dokonca až príliš veľa). A ich hlavnú myšlienku nie je ťažké zhrnúť: politická moc Izraela, víťazstvo nad pohanmi a zničenie nenávideného Ríma („moc zlého Edomu“), teda najprv pohanského Ríma a potom kresťanského Ríma a kresťanskej cirkvi.
Napríklad: „Pán Všemohúci sa pomstí národom, ktoré povstali proti Izraelu; v deň súdu pošle oheň a červy na ich telá – a oni budú trpieť bolesťou a navždy plakať“ (Judita, 16, 17).
Alebo: „A králi budú tvojimi živiteľmi a ich kráľovné tvojimi dojčiarkami; tvárou k zemi sa ti budú klaňať a lízať prach z tvojich nôh“ (Izaiáš 49, 22–23).
Alebo: „Perzské lode privezú tvojich synov z diaľky a s nimi ich striebro a zlato. Vtedy synovia cudzincov budú stavať tvoje múry a ich králi ti budú slúžiť“ (Izaiáš 60, 9–10).
O ostatných národoch zeme majú židovskí proroci vo všeobecnosti mimoriadne nepriaznivý názor. Napríklad: „Pre nás si stvoril tento svet. O ostatných národoch, pochádzajúcich od Adama, si povedal, že sú ničím, ale podobní slinám, a celé ich množstvo si prirovnal ku kvapkám, ktoré kvapkajú z nádoby“ (3. Ezdráš 6:55–56). Takýchto výrokov je v prorockých knihách veľa.
Je zrejmé, že osud pohanov (gójov), teda národov sveta, pri otvorení mesiášskeho kráľovstva Izraela nie je závideniahodný.
„A tvoje brány budú navždy otvorené, nezavrú sa ani vo dne, ani v noci, aby k tebe prinášali bohatstvo národov a privádzali ich kráľov. Lebo národy a kráľovstvá, ktoré ti nebudú chcieť slúžiť, zahynú, a také národy budú úplne vyhubené“ (Izaiáš 60:10-12).
„Lebo sa rozšíriš napravo i naľavo, a tvoje potomstvo ovládne národy a osídli spustošené mestá“ (Izaiáš 54:3).
„A prídu cudzinci a budú pásť tvoje stáda; a synovia cudzincov budú tvojimi roľníkmi a tvojimi vinármi. A vy budete nazývaní kňazmi Pána – služobníkmi nášho Boha vás budú nazývať; budete sa tešiť z majetku národov a budete sa pýšiť ich slávou“ (Izaiáš 61:5–6).
A práve on je medzi kresťanmi najobľúbenejší a najmenej šovinisticky naladený zo všetkých židovských prorokov; dá sa povedať, že je humanista.
Ak sa pri príchode Mesiáša zachovajú nejaké pohanské kráľovstvá, budú musieť Izraelu pokorne slúžiť, inak budú nevyhnutne potrestané.
Kniha Agada napríklad takto opisuje túto dobu: „Povedia Mesiášovi-vládcovi: Taký a taký štát sa proti tebe vzbúril, a on povie: Nech ho zničí nájazd kobyliek. Povedia mu: Taká a taká oblasť sa ti nepodriaďuje. A on povie: Nech ju vyhubí nájazd divých zvierat.“
Celkovo židovské knihy ponechávajú pohanom dve možnosti: plaziť sa a pokorne sa skláňať pred synmi Izraela (Enoch 90:30), alebo byť definitívne vyhubení (Enoch 90:18)»: „ A videl som, ako Pán oviec prišiel k nim a vzal do svojich rúk palicu svojho hnevu a udrel zem a rozsekal zem na kúsky, a všetky zvieratá a všetky nebeské vtáky (t. j. pohania, gójovia – V. M.) padli spomedzi tých oviec a boli pohltené zemou, a ona ich zakryla. A videl som, ako bol ovciam daný veľký meč, a ovce vyšli proti všetkým poľným zvieratám, aby ich porazili, a všetky zvieratá a nebeské vtáky utekali pred ich tvárou“ (Etiópsky Enoch).
Slávny úryvok z traktátu Avoda Zara (listy 2a–3a) opisuje súd Najvyššieho nad národmi sveta. Králi národov (konkrétne Nimrod, Hammurapi, Nabuchodonozor, Dárius II.) sa postupne postavia pred Všemohúceho, aby dokázali svoju vernosť Izraelu, ako aj to, že všetky svoje činy a dobytia vykonali výlučne pre slávu Izraela. Všemohúci sa na tieto uistenia pozerá skepticky a nakoniec navrhne národom sveta, aby splnili jedno malé prikázanie Tóry. Národy sveta ju nedokážu splniť a v hneve, s tresnutím dverí, odchádzajú z prítomnosti Všemohúceho. „Keď sa (s národmi sveta) stalo to, čo sa stalo, v nebi zavládla radosť po prvýkrát,“ uzatvára svoj príbeh Talmud.
Tu sa má na mysli, vysvetľuje nám súčasný vykladač, že Najvyšší požiada národy o zoznamy ich zásluh voči Izraelu, a ak sa takéto zásluhy nenájdu, národy budú zničené. A s uspokojením následne uvádza príslušný citát z Tanachu: „A v ten deň – požiadam, aby boli zničené všetky národy...“ (Zachariáš, kap. 12, 9). (V synagógovom preklade: „A v ten deň vyhubím všetky národy, ktoré zaútočia na Jeruzalem.“)
Svet židovských snov je nám teda jasný. A teraz sa vrátime k našej politickej realite.
5. Svet postavený na základoch judaizmu
Krstný otec neokonzervatívcov Leo Strauss sa hlásil k ateizmu, avšak tvrdil, že nový svet musí byť postavený na základoch judaizmu, keďže akékoľvek kresťanské základy sveta nevyhnutne vedú k fašizmu.
Také je, dá sa povedať, všeobecné presvedčenie dnešného židovstva v širšom zmysle. Lebo napriek zrade židovskej ortodoxie zostávajú ciele „premeny sveta“ u starého „náboženského“, nového „revolučného“ aj super nového „postmodernistického“ židovstva z väčšej časti nezmenené.
Vlastne, práve taký je dnešný svet. V každom prípade to tak tvrdí von der Leyenová: „Európa vyznáva hodnoty Talmudu“, alebo filozof Bernard Lévy: Európa je libertináž, ľudské práva a duch judaizmu.
Dnes, vo svojej zmätenosti, dekristianizácii a strate kultúrnych základov, je Rím takmer definitívne zničený. Už bol vyhlásený „Koniec dejín“ a začiatok milénia (t. j. mesiášskeho veku). Ale veď Mesiáš ešte neprišiel? Nie. Ale čakanie, ako sa zdá, už nebude trvať dlho...
Vlastne z toho vyplýva aj náš najprimeranejší postoj k judaizmu, aký by mal byť. Je to predovšetkým politická ideológia. A to ideológia, mierne povedané, nie príliš tolerantná voči iným národom a voči inak zmýšľajúcim vo všeobecnosti. Predovšetkým však ide o revolučnú expanzionistickú ideológiu. A dnešný Izrael to dokazuje viac než výrečne.
Vlastne z toho vyplýva aj náš najvhodnejší postoj k judaizmu, aký by mal byť. Ide predovšetkým o politickú ideológiu. A to ideológiu, ktorá, mierne povedané, nie je príliš tolerantná voči iným národom a voči inak zmýšľajúcim vo všeobecnosti. Je to predovšetkým revolučná expanzionistická ideológia. A dnešný Izrael to dokazuje viac než výrečne.
Ako však vidíme, judaizmus bol takouto modernistickou expanzionistickou ideológiou už v čase svojho zrodu v ére Kýra Veľkého v Babylone. Na čo je obzvlášť dôležité poukázať práve dnes a práve v kontexte eschatológie.
Ide o to, že kresťanský svet opäť stojí na prahu veľkých otrasov. Kresťanstvo dnes už nemá žiadnu politickú moc, kresťanské cirkvi sú rozdelené a zničené, a mnohé protestantské denominácie sa obrátili ku kryptojudaizmu (dispensacionalizmus a podobné judaizujúce sekty). Napriek tomu kresťanstvo stále zostáva najrozšírenejším náboženstvom na zemi.
Pokiaľ však ide o židovské základy kresťanstva, tie už nevydržia historickú kritiku. Dnes je nielen historikom, ale aj každému človeku, ktorý sa nebráni čítaniu a premýšľaniu, známe, že väčšina udalostí opísaných v Tóre nemá žiadny vzťah k historickej realite. Najzreteľnejším a najkrikľavejším príkladom je tu „Šalamúnovo kráľovstvo“. Hoci toto mýtické „kráľovstvo“ nemá žiadne historické opodstatnenie, zostáva napriek tomu hlavným argumentom sionistov v boji o Svätú zem a v nárokoch na vybudovanie „Veľkého Izraela“ a Tretieho chrámu.
To isté možno povedať aj o udalostiach z „Exodu“, výbojoch Jozueho a ďalších príbehoch Tóry. Všetky tieto mýtické príbehy boli zaznamenané sotva skôr ako v 5. storočí pred n. l. a v retrospektíve zohrávali úlohu „duchovných pút“ pre novo sa formujúci národ, ktorý navyše nebol zaťažený historickou pamäťou. Historikom sú dnes dobre známe aj zdroje, na ktoré sa autori Tóry odvolávajú a ktoré priamo citujú (asýrske, egyptské a mezopotámske texty).
Ale ak je to dnes dobre známe historikom, cirkevnej elite a ľuďom, ktorí ešte stále čítajú knihy, už zajtra to bude známe všetkým. Pre obrovské množstvo ľudí sa takáto „dekonštrukcia“ starozákonnej tradície stane veľkým pokušením. Keďže od cirkevnej hierarchie sa zrejme nedočkajú jasných odpovedí, nové otrasy sú nevyhnutné. Pred našimi očami sa odkrýva ďalšia kapitola celosvetovej apostázy a už počujeme ďalší mohutný úvod „trúb eschatonu“.
Stačí sa pozrieť na situáciu v Írsku, kde odhalenie škandálov s pedofíliou zo strany kňazov viedlo k tomu, že jedna z najviac katolíckych krajín Európy sa premenila na jednu z krajín, ktoré sa najrýchlejšie sekularizujú. Niečo podobné čaká kresťanské cirkvi, keď všetkým konečne dôjde, že Tóra predstavuje iba súbor úryvkov zo spoločnej knižnice starovekého sveta a zároveň je pamiatkou veľmi neskorého pôvodu.
Ako ortodoxný kresťan autor nevidí v uvedomení si skutočnosti kompilačnej povahy Tanachu veľký dôvod na smútok pre kresťanov. Toto uvedomenie si nepochybne zničí ortodoxný judaizmus, ale v žiadnom prípade nemôže ohroziť kresťanstvo ako také. Keďže kresťanstvo nikdy nebolo len „pokračovaním starozákonného náboženstva“ . Kresťanstvo je predovšetkým zjavením Krista a skutočnosťou Kristovho vzkriesenia. „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, je naša viera márna“ (1 Kor 15, 17) – tieto slová apoštola Pavla, a vôbec nie príbehy Tóry, sú základným kameňom kresťanstva. Kresťania nemajú žiadny dôvod orientovať sa na ortodoxný judaizmus alebo na starovekých Židov (ktorí v skutočnosti neboli až takí starovekí), a už vôbec nie sa nechať oklamať, pokiaľ ide o povahu Antikrista, o ktorom hovorí kresťanské Zjavenie.
Budúci svetový vládca bude nepochybne Židom, avšak vôbec nemusí byť ortodoxným židom. Je zrejmé, že sa stane kňazom všetkých náboženstiev a bude stáť na čele ekumenického náboženstva sveta, do ktorého bude patriť (pod rúškom noachizmu) aj nové „opravené kresťanstvo“, na ktorého vytvorení aktívne pracujú hierarchovia rôznych cirkví, ktoré sa dnes podriaďujú Židom.
Najdôležitejším krokom k odpadlíctvu sa vo svojej dobe stala deklarácia Nostra Aetate, prijatá Druhým vatikánskym koncilom (1962–1965), ktorá tvrdila, že Kristus „na kríži zmieril Židov a pohanov“. V skutočnosti táto formulácia znamenala odmietnutie kresťanského učenia o Cirkvi. Veď v liste Efezanom (Ef 2,14–15) apoštol Pavol hovorí, že Kristus na kríži zmieril veriacich v Neho – pohanov a Židov (t. j. všetkých kresťanov), ale v žiadnom prípade nie Židov, ktorí Ho odmietli.
Deklarácia Nostra Aetate tak falšuje samotnú podstatu evanjelia a, ako správne poznamenal jeden židovský autor, vyvoláva skutočné „teologické zemetrasenie“, ktoré vedie k vzniku „nového sveta“. Nového sveta, to znamená – postkresťanského.
6. Kapitulácia kresťanstva?
Od čias Druhého vatikánskeho koncilu prebieha premena historického kresťanstva na noachizmus (židovské náboženstvo pre gójov) čoraz rýchlejším tempom.
Kapituláciu Vatikánu môže ilustrovať nasledujúci symbolický fakt. Od konca 1. storočia zaujíma ústredné miesto v židovských modlitbách modlitba „birkat ha-minim“, čo znamená „požehnanie“, ale v podstate ide o prekliatie kresťanov. V nej sa hovorí: „A odpadlíkom nebude nádeje, a kráľovstvo pyšných ihneď rozdrv. Nech ihneď zahynú nozrim (nazarejci) a minim (kacíri), a nech sú vymazaní z Knihy života a nezapočítavajú sa medzi spravodlivých. Požehnaný si, Pane, ktorý pokoruješ pyšných.“
Počas vlády kresťanov bola táto modlitba z bezpečnostných dôvodov do istej miery zmiernená. Po roku 1967 však väčšina židovských obcí úplne obnovila autentický text tejto modlitby.
V tom istom čase bola z katolíckej liturgii (za pápeža Jána XXIII.) vylúčená modlitba „Veľkého piatku“, v ktorej katolíci prosili Boha, aby preukázal milosrdenstvo voči Židom, a ktorú samotní Židia považovali za urážlivú a „antisemitskú“…
Dnes je v katolíckom svete voči židovstvu neprípustná akákoľvek kritika, povolené sú iba úcta a nadšenie. A predchádzajúci pápež František to demonštroval tým najokatejším spôsobom.
Obzvlášť škandalóznym príkladom tohto druhu je stretnutie pápeža s izraelským prezidentom Rivlinom a jeho osobnou tajomníčkou, ortodoxnou židovkou Rivkanovou. Zvyčajne ten, kto sa stretáva s pápežom, mu podá ruku a pokloní sa mu. Keď však prišla na rad Rivkanová, vysvetlila pápežovi, že z náboženských dôvodov mu nemôže ani podať ruku, ani sa mu pokloniť, pretože má na sebe kríž. V reakcii na to pápež zakryl rukou svoj kríž a sám sa poklonil pred židovkou, ktorá mu práve vyznala antikresťanskú podstatu judaizmu.
Niektoré ďalšie prožidovské výroky pápeža Františka doslova vyrazili dych:
„Vy ste naši starší bratia a sestry vo viere.“
„Nemôžete byť skutočným kresťanom, ak neuznáte svoje židovské korene.“
„Ježiš je prvou zárukou židovského dedičstva v kresťanstve.“
„Dialóg medzi judaizmom a kresťanstvom by mal zahŕňať skúmanie židovských koreňov kresťanstva a ‚rozkvet judaizmu v kresťanstve‘.“
„My, kresťania, vás potrebujeme, drahí bratia; potrebujeme judaizmus, aby sme lepšie pochopili sami seba.“
„Judaizmus je ‚vnútorne prítomný‘ v našom náboženstve.“
A nakoniec to najškandalóznejšie: „V každom kresťanovi sídli Žid.“
V tom istom duchu boli aj slová pápeža o tom, že sa každý deň modlí slovami Dávidových žalmov ako Žid a potom slávi sviatosť Eucharistie ako kresťan.
Predchodca Františka, pápež Benedikt, v septembri 2008 vo svojom prejave pred parížskymi Židmi zopakoval slová pápeža Pia XI. „My, kresťania, sme duchovní Semiti a nemôžeme byť antisemiti“ a citoval babylonský Talmud. Nie Tóru, ktorá je predsa len súčasťou kresťanskej tradície, ale práve radikálne antikresťanský Talmud, ktorý sa stal bojovou ideológiou judaizmu v jeho vojne proti Kristovi. Predstavený hebrejsky hovoriaceho katolíckeho vikariátu v Izraeli D. Nehoz nazval túto udalosť „tichou revolúciou“.
Nakoniec Vatikán zverejní dokument, v ktorom vyhlási oficiálne vzdanie sa cirkvi misijnej činnosti medzi Židmi. Tým zároveň uzná Židov za jediný národ na Zemi, ktorý nepotrebuje Krista ani Zjavenie.
Pred nami je tá priepasť odpadlíctva, pred blížiacim sa príchodom ktorej kedysi varoval Kristus: „Ale keď Syn človeka príde, nájde na zemi vieru?“ (Lk 18, 8).
7. Budúci tretí chrám ako „chrám všetkých náboženstiev“
Tento a podobné akty kapitulácie kresťanstva pripravujú budúce víťazstvo Židov v apoféze ekumenizmu a budúceho „svetového náboženstva“, o čom sa dnes už hovorí celkom otvorene. Rovnako ako o tom, že budúci Tretí chrám nebude výlučne židovským majetkom, ale stane sa skôr „chrámom všetkých náboženstiev“.
Dnes je Chrámová hora pod správou Jordánska. Tlak, s akým Izrael usiluje o nové dohody, a postoj Trumpa však môžu zmeniť súčasný status quo s cieľom „zosúladiť správu tohto uctievaného moslimského miesta so záujmami Izraela“, ako píše britské vydanie Middle East Eye.
Podľa plánu Jareda Kushnera a veľvyslanca USA v Izraeli Mika Hakabiho by sa právomoci na zachovanie statusu Chrámovej hory mali preniesť na nový orgán, ktorý vyhlási mešitu Al-Aksá za „medzináboženské centrum“.
Nová dohoda poskytne Židom rovnaký prístup k moslimskému chrámu a oficiálne povolí konanie hromadných židovských modlitieb. Dvaja americkí úradníci informovali vydanie MEE, že Washington pripravil dokument, v ktorom načrtol svoju víziu budúcnosti mešity. Úradníci uviedli, že Trumpova administratíva by chcela, aby sa „toto miesto stalo významnou turistickou atrakciou, ktorá spája predstaviteľov všetkých troch abrahámskych náboženstiev“.
Izraelskí pravicoví radikáli naopak tvrdia, že Chrámová hora je v ich rukách a že Tretí chrám (t. j. práve to miesto, kde sa podľa kresťanských a moslimských predstáv má usadiť Antikrist) bude čoskoro postavený. Tak napríklad 14. mája 2026 izraelský minister bezpečnosti Ben Gvir, keď vystúpil na Chrámovú horu s davom svojich stúpencov, vyhlásil: „…vztýčil som izraelskú vlajku na Chrámovej hore… vrátili sme si kontrolu nad Chrámovou horou… Dnes, viac ako kedykoľvek predtým, je Chrámová hora v našich rukách!“
Je zrejmé, že dnes je projekt ekumenického Tretieho chrámu kľúčový. Už v roku 2018 rabín Jehuda Glik, verejný lobista za výstavbu Tretieho chrámu a poslanec izraelského parlamentu za vládnu stranu „Likud“, v rozhovore pre „Nezávislú gazetu“ vyhlásil: „Vy neveríte, že národy sveta prijmú vznik Tretieho chrámu, a pritom ste ešte pred niekoľkými desaťročiami mohli predpokladať, že sa rozpadne Sovietsky zväz?“ Podľa Glikovho názoru má Chrámová hora potenciál stať sa medzinárodným centrom náboženskej tolerancie. „Ak s tým budú súhlasiť moslimovia,“ pokračuje Glik vo svojej vízii budúcnosti Chrámovej hory, „ich mešity sa môžu stať súčasťou budúceho chrámu.“
Projekt „Tretí chrám“ je teda v súčasnosti centrom „náboženskej tolerancie“ alebo ekumenického náboženstva budúcnosti. Je zrejmé, že tu by mali vzniknúť aj „kresťanské centrá“.
Je zrejmé, že takéto plány nemôžu nevyvolať vlnu pobúrenia v arabskom svete. Preto lobisti konajú mimoriadne opatrne. Celkové smerovanie je však celkom jasné. Je zrejmé, že jedným z výsledkov novej veľkej vojny by mala byť výstavba Tretieho chrámu. Rovnako ako výsledkom prvej svetovej vojny bola Balfourova deklarácia a výsledkom druhej svetovej vojny – vznik štátu Izrael.
A treba si uvedomiť, že kresťanskí hierarchovia, ktorí prijímajú „deklaráciu Nostra Aetate“ alebo vyhlasujú, že „v každom kresťanovi sídli Žid“, nám pripravujú práve takúto budúcnosť. To znamená – totálnu kapituláciu kresťanstva a definitívne zničenie kresťanského sveta.
P.S. Použitý obrázok je z toho istého zdroja: https://zavtra.ru/blogs/izrail_kak_mesto_revolyutcii_chast_2
Publikované: 21.09.2026